Expozíciu navštevujú turisti z domova i zo zahraničia a je veľmi obľúbená u žiakov a študentov základných a stredných škôl, aj zo susedných okresov. Často ju navštevujú aj žiaci materských škôl.
V súčasnosti, keď sa všeobecne v múzeách preferuje a aj presadzuje interaktivita, sme radi, že vďaka realizovanému projektu Nielen vidieť, ale aj počuť, máme možnosť predstaviť návštevníkom počas prehliadky i hlasy rôznych živočíchov. Okrem lesnej zveri sú tu prezentované rôzne druhy vtákov, známych i menej známych. Vo Volovských vrchoch sa nachádza najväčšie Chránené vtáčie územie v rámci Natura 2000 na Slovensku. Neďaleko Rožňavy pôsobí ornitologický stacionár na území Drienovskej mokrade. Tieto skutočnosti môžu tiež prispieť k zvýšenému záujmu mladých ľudí o ochranu tejto v súčasnosti zraniteľnej časti našej prírody.
V expozícii sú vitríny s exponátmi zvierat doplnené interaktívnym zvukovým prvkom vo forme panelu s tlačidlami. Panel obsahuje vybrané názvy zvierat, ktoré sa nachádzajú vo vitríne. Po stlačení tlačidla sa toto rozsvieti a spustí sa 5-10s zvukový záznam obsahujúci autentický zvuk zvieraťa. Ak sa počas prehrávania zvuku stlačí iné tlačidlo, prehrávaný zvuk sa zastaví a spustí sa novozvolený. Jedno stanovisko, nachádzajúce sa vo vstupnej miestnosti, je napojené na pohybový senzor, ktorý sa spustí pri prítomnosti návštevníkov v priestore. Touto inováciou sa prírodovedná expozícia ešte viac zatraktívnila a v rámci interaktivity spĺňa požiadavky súčasnej doby. Veríme, že to návštevníci ocenia a návštevnosť expozície sa zvýši.
Projekt Nielen vidieť, ale aj počuť, podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia sumou 3 000 eur, pričom spoluúčasť bola 340 eur.
Gabriela Kolesárová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a