Projekt Nedajme si spapať zbierky! III. je projekt zameraný na ochranu zbierkových predmetov uložených v jednotlivých expozíciách, ako sú Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár a v depozitároch v počte cca 13 000 kusov. Realizácia ochrany spočíva v zamorení priestoru plynom, ktorý hubí škodcov – od hmyzu až po hlodavce. Nakoľko samotný proces sa musí realizovať za optimálnych klimatických podmienok, aby bol plyn čo najviac účinný, projekt sa realizoval na prelome augusta a septembra 2018. Výška podpory projektu bola vo výške 2 641 EUR a 5 %-né spolufinancovanie zo strany múzea bolo vo výške 139 EUR.
Ďalším dôležitým projektom bol projekt Strážne oči, ktorý riešil inštaláciu kamerového systému na objektoch Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár, Expozícia baníctva a hutníctva Gemera a Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí - nádvorie Zážitkového centra Sentinel. Budova historickej expozície bola zvonku dlhé roky devastovaná vandalmi, pouličnými "umelcami" a zlodejmi farebných kovov. Pevne dúfame, že daná investícia ich už odradí od ďalšieho vedomého pustošenia národnej kultúrnej pamiatky.
Celková výška podpory projektu zo strany FPU bolo 4 237,00 EUR, pričom múzeum spolufinancovalo projekt vo výške 223,00 EUR.
Projekt Nekazme si dojem! bol zameraný na inštaláciu závesného systému v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí. V obrazárni od roku 2016, kedy prebehla rekonštrukcia elektroinštalácie a vymaľovanie výstavných priestorov, múzeum každý rok inštaluje sezónne výstavy. Žiaľ už po dvoch sezónach sú steny plné dier po klincoch – preto sme sa rozhodli pre závesný systém Cliprail PRO, ktorý umožňuje zavesenie aj ťažších obrazov do 45 kg na bežný meter. Tým sa predíde zbytočnému poškodzovaniu vnútorných stien národnej kultúrnej pamiatky, ako aj vystavovaných obrazov. Inštalácia závesného systému v obrazárni sa uskutočnila vo vlastnej réžii v novembri až po ukončení sezónnej výstavy. Fond na podporu umenia nám na realizáciu infraštruktúrneho projektu v obrazárni prispel sumou 2 032,00 EUR a spolufinancovanie múzea činila čiastka 107,00 EUR.
Gejza Hermélyi



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a