na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, neskôr maliarstvo v Budapešti a v Mníchove. Pre nepriaznivú finančnú situáciu však bol nútený vrátiť sa domov a usadiť sa v Rimavskej Sobote, kde žila jeho rodina. Autorove krátke tvorivé obdobie je ohraničené rokmi 1908 - 1914, počas ktorých tvoril najmä v duchu mníchovského akademizmu. Podstatnú časť jeho diel predstavujú portrétne štúdie a veľké množstvo autoportrétov. Nájdeme však medzi nimi aj krajinomaľbu v plenéristickom podaní a v neposlednom rade aj zátišia. V čase, keď sa už pomaly a sľubne rozvíjala jeho umelecká dráha, vypukla prvá svetová vojna a Putra musel narukovať. Čoskoro však po niekoľkotýždňovej ťažkej chorobe v januári 1915 zomrel na slabosť srdca a tuberkulózu. Pochovaný je na cintoríne v Rimavskej Sobote a jeho hrobové miesto udržiava Gemersko-malohontské múzeum. Jeho meno figuruje aj na pamätníku venovanom obetiam vojny, ktorý stojí na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote.
Po Putrovej predčasnej smrti vo veku nedožitých 32 rokov sa veľká časť jeho pozostalosti, vrátane osobných písomností, vďaka príbuzným dostala do zbierok Gemersko-malohontského múzea. Mnohé jeho diela sú však dodnes v súkromnom vlastníctve a múzeum si kladie za cieľ postupne získavať tieto artefakty do svojich zbierok. Predmetom akvizície v roku 2018 bolo sedem olejomalieb s rôznou tematikou. Sú medzi nimi krajinomaľby s motívom divých kačíc, zvieracia kompozícia znázorňujúca jelene v ruji, podobizeň čítajúceho muža za stolom a tri zátišia. Všetky pochádzajú z obdobia rokov 1908 – 1914.
Akvizíciu šiestich diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v rámci projektu: Akvizícia diel gemersko-malohontského maliara Eduarda Putru (1883 – 1915) a jedno dielo bolo zakúpené s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Akvizícia diel je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Mgr. Angelika Kolár,
historička umenia



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a