Sedacia súprava v remeselnom prevedení pochádza z druhej polovice 19. storočia a pozostáva z trojmiestnej pohovky a dvoch kresiel s oblúkovite prehnutým operadlom, na oboch krajoch vyvýšenými, a s madlami po stranách. Madlá sú podopreté drevenými podperami s rezbami štylizovaných, akantových listov. Nohy sú vpredu balustrové, točené, zadné esovite prehnuté, dýhované. Sedacia časť je vysoko čalúnená, odpružená vinutými pružinami. Výplňovú vrstvu tvorí konské vlásie a africká tráva. Viditeľné časti rámu sú odýhované orechovou dýhou. Sedací nábytok bol poznačený značnou degradáciou materiálov, bežným používaním a do istej miery nevhodným deponovaním v minulosti. Povrchová úprava vykazovala defekty mechanického poškodenia, značne poškodený bol i rezbársky detail. Na mnohých miestach chýbala časť dyhovania, všetky operadlové časti a ich konštrukčné spoje boli priebežne ulomené, v celku ich držalo len čalúnenie a poťahová látka. Sedacia súprava bola čiastočne napadnutá drevokazným hmyzom, aj klasické čalúnenie bolo napadnuté lasicovitým alebo kunovitým zvieraťom, o čom svedčia vytrhané zadné operadlové časti. Na jednom kresle dokonca chýbali predné sústružené nohy vrátane osadenia, ostatné konštrukčné spoje boli mechanicky vo veľmi zlom stave. Tieto časti boli v minulosti devastačne poškodené hrubou silou a značná časť chrbtovej, profilovej výplne chýbala. V hornej operadlovej časti pohovky a na obidvoch kreslách s podrúčkami chýbali všetky ozdobné štylizované rezby.
Pri reštaurovaní sedacieho kompletu z obdobia rokov 1870 - 1880 bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu tohto sedacieho nábytku. Tieto nábytkové kusy, vďaka finančným zdrojom Fondu na podporu umenia, sú odteraz súčasťou stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré návštevníci môžu obdivovať od nového roka 2019.
Reštaurovanie bolo realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a