V odbore archeológia prinášame výsledky zisťovacieho archeologického výskumu na lokalite Nižný Skálnik – Maginhrad, ktorý vykonali dvaja pracovníci GMM – archeológ Alexander Botoš a Daniel Bešina. Zaujímavé výsledky prináša aj príspevok Alexandra Botoša a Dušana Hutku o novovekých archeologických nálezoch z centra mesta Tisovec. Trojica autorov Vladimír Mitáš, Róbert Malček a Alexander Botoš opisujú nálezy badenskej kultúry zo Širkoviec - Širkovského hradu.
Najviac príspevkov zborníka je z odboru história. Historička múzea Éva Kerényi sa venuje téme kúpeľníctva v regióne Gemer-Malohont s dôrazom na zbierkové predmety kúpeľného charakteru v zbierkach GMM. Martina Oštrom Mareková a Ľudmila Pulišová pojednávajú o ťažbe a spracovaní mastenca a magnezitu v okrese Rimavská Sobota. Téme baníctva sa venuje aj Arpád Lőrincz vo svojom príspevku o význame rodiny Heinzelmannovcov pre gemerské baníctvo.
Až tri príspevky sú venované augustovým udalostiam roku 1968, nakoľko v roku 2018 sme si pripomenuli 50. výročie. Ján Aláč sa téme venuje v dvoch príspevkoch; v jednom prináša dramatické spomienky na augustové dni roku 1968 a v druhom pohľad na udalosti po 21. auguste 1968 v Rimavskej Sobote. Atmosféru týchto udalostí v Tornali opisuje na základe vlastných spomienok archeológ Václav Furmánek.
V odbore história je zaradený aj príspevok o rodine Tóthovcov v Rimavskej Sobote, ktorý vznikol prepisom a prekladom rukopisu už zosnulého architekta Zoltána Tótha z roku 1986. Riaditeľka múzea Oľga Bodorová píše o klasicistickej kúrii Szathmáry Királyovcov v Rimavských Janovciach, ktorá je v súčasnosti v správe GMM, o jej histórii a pôvodných obyvateľoch sme však doposiaľ vedeli len veľmi málo.
Etnológia je v zborníku zastúpená článkom Michaely Škodovej, pracovníčky Novohradského múzea a galérie v Lučenci, ktorá sa venuje téme priemyselného spracovania hliny na území mesta Poltár. Záver zborníka patrí architektúre a tvorbe lučeneckého architekta Oskara Winklera, ktorý vyhotovil aj dva projekty pre Rimavskú Sobotu.
Všetky príspevky sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer - Malohont.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je možné si ho zakúpiť v pokladni GMM za cenu 4€. Vydanie zborníka je realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a BBSK.
Mgr. Angelika Kolár



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a