Od roku 2013 sa tento deň pripomína v rôznych krajinách sveta a stal sa z neho Medzinárodný deň archeológie, ktorý sa každoročne oslavuje tretiu októbrovú sobotu (v roku 2019 pripadne na 19. októbra). Zastrešujúcou organizáciou je Americký archeologický inštitút. Slovensko sa k oslavám Medzinárodného dňa archeológie pripojilo v roku 2016.
Medzinárodný deň archeológie je oslavou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K oslavám Medzinárodného dňa archeológie sa prvýkrát pripája aj Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s Katedrou muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, ktoré predpoludnie 18. októbra 2019 zasvätia archeológii. V tento deň predstaví archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš najnovšie archeologické výskumy múzea. Vo svojej prednáške bude prezentovať pozoruhodné výsledky svojich najnovších archeologických výskumov, ako napr. výskum žiarového pohrebiska z doby bronzovej v centre mesta Rimavská Sobota, výskum zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku, výskum na opevnenej výšinnej polohe Nižný Skálnik – Maginhrad alebo výskum zaniknutého hradu Širkovce – Kapla.
Na prednášku A. Botoša nadviaže odborný asistent Katedry muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre Mgr. Daniel Bešina, PhD. s prednáškou Moderne o archeológii. Archeológia bola od svojich počiatkov závislá od určitej formy zobrazovania. Súčasný dynamický rozvoj počítačových technológií umožňuje tejto vede doposiaľ nebývalé možnosti vizualizácie, ktorá je využiteľná pri vedeckom bádaní a prezentácií archeológie ako takej. D. Bešina vo svojej prednáške predstaví využitie moderných technológií v procese archeologického bádania. Účastníci prednášky sa bližšie oboznámia s využitím 3D fotogrametrie, 3D skenovania, leteckej archeológie a možnosťami ďalšieho použitia v špeciálnych počítačových softvéroch. Uvedené metódy boli využité aj pri niektorých archeologických výskumoch Gemersko-malohontského múzea, ako aj pri rekonštrukcií vybraných archeologických nálezov zo zbierok múzea.
Prednášky sú určené záujemcom o archeológiu z radov širokej verejnosti, ako aj žiakom základných a stredných škôl. Školské skupiny z kapacitných dôvodov prosíme o nahlásenie sa vopred na telefónnom čísle 047/56 32 741.
Cieľom podujatia je propagácia a popularizácia archeológie a archeologického bádania v regióne Gemer – Malohont, ktorý je mimoriadne bohatý na archeologické kultúrne dedičstvo.
Realizované s finančnou podporou BBSK
PhDr. Alexander Botoš



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a