V novembri 2019 uplynie 30 rokov od pohnutých udalostí, ktoré verejnosť pozná ako „nežnú“ revolúciu, ktorá v roku 1989 nenásilne zmenila politický režim v bývalom Československu. Nemenej známe je aj označenie ako „revolučná jeseň 1989“. Za všetkým sa však jednoznačne ukrývali snahy zmeniť skostnatený spoločenský režim a priniesť také spoločenské hodnoty, ktoré počas 40-tich rokov charakter vtedajšieho režimu nepripúšťal, a to slobodu a demokraciu.
Pád komunistického režimu je spájaný hlavne s masovými demonštráciami, ktoré zahájili študenti vysokých škôl 16. novembra 1989 v Bratislave, ale predovšetkým 17. novembra 1989 v Prahe. Napriek tomu, že voči študentom zasahovali bezpečnostné jednotky, revolúcia dostala pomenovanie ako „nežná“ či „zamatová“, pretože zmeny ktoré priniesla obsahovali prvky dohody a reformy. Od roku 2001 je na Slovensku 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Novembrové udalosti v hlavnom meste vtedajšieho Československa zákonite ovplyvnili dianie aj v ďalších mestách republiky, Rimavskú Sobotu nevynímajúc.
Gemersko-malohontské múzeum si v mesiaci november pripomína 30. výročie tejto revolúcie a pri tejto príležitosti usporiada dňa 20. novembra 2019 o 9.00 hod. podujatie s názvom „Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach“. Svoje spomienky prítomným priblížia priami účastníci novembrových udalostí v Rimavskej Sobote – Jozef Tokár a Marian Lacko. Bude to pohľad na uvedenú tému z dvoch rôznych uhlov, a to z pohľadu človeka, ktorý udalosť dokumentoval a človeka. ktorý sa stal tribúnom revolúcie.
Jozef Tokár pôsobil ako metodik v Okresnom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Popritom zhotovoval fotografické a neskôr aj audiovizuálne záznamy zo spoločenského diania v meste Rimavská Sobota. V novembri 1989 zachytil na VHS kameru, pravdepodobne ako jediný, atmosféru a revolučné novembrové udalosti v Rimavskej Sobote. Diskusia bude doplnená autentickým filmom z jeho dielne.
Marian Lacko v tom období pracoval v Dome kultúry v Rimavskej Sobote. Intenzívne sledoval a prežíval novembrové udalosti spolu so svojimi priateľmi a aj napriek zastrašovaniu sa zúčastnil generálneho štrajku, ktorý bol vyhlásený na 27. novembra 1989 o 12:00 hod. Miestom štrajku bol priestor dnešného parkoviska pri supermarkete Billa, pri vtedajšej tabakovej továrni (tento priestor bol dovtedy každoročne využívaný na prvomájové oslavy, tu sa sústreďovali všetci ich účastníci). Marian Lacko bol oslovený, aby celý priebeh štrajku moderoval a hlavne aby prečítal demokratické požiadavky Občianskeho fóra. Túto výzvu prijal, a tým sa stal tribúnom novembrových udalostí v Rimavskej Sobote.
Týmto typom podujatia chceme priblížiť atmosféru novembrových dní v našom meste hlavne mladej generácii. Diskusia ponúka jedinečnú možnosť dozvedieť sa skutočne autentické informácie o historických udalostiach z konca 20. storočia. Napriek tomu, že ide o pomerne mladé historické obdobie, je potrebné o ňom hovoriť, pretože sa vtedy zásadne zmenil nielen politický režim, ale aj každodenný život v spoločnosti. V rámci diskusie bude iste priestor nielen spomínať na jeseň 1989, ale tiež zhodnotiť uplynulých 30 rokov politického i spoločenského života tak v meste Rimavská Sobota, ako aj na Slovensku.
Účasť na podujatí z kapacitných dôvodov prosíme nahlásiť vopred na telefónnom čísle 047/56 32 741 alebo 0949/485 803.
Počas celého mesiaca november bude zároveň atmosféru revolučnej jesene v Rimavskej Sobote pripomínať aj predmet mesiaca, ktorý predstavuje súbor 11-tich dobových fotografií z tohto obdobia. Ich autorkou je fotografka múzea Júlia Ferleťáková. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019.
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-