V novembri 2019 uplynie 30 rokov od pohnutých udalostí, ktoré verejnosť pozná ako „nežnú“ revolúciu, ktorá v roku 1989 nenásilne zmenila politický režim v bývalom Československu. Nemenej známe je aj označenie ako „revolučná jeseň 1989“. Za všetkým sa však jednoznačne ukrývali snahy zmeniť skostnatený spoločenský režim a priniesť také spoločenské hodnoty, ktoré počas 40-tich rokov charakter vtedajšieho režimu nepripúšťal, a to slobodu a demokraciu.
Pád komunistického režimu je spájaný hlavne s masovými demonštráciami, ktoré zahájili študenti vysokých škôl 16. novembra 1989 v Bratislave, ale predovšetkým 17. novembra 1989 v Prahe. Napriek tomu, že voči študentom zasahovali bezpečnostné jednotky, revolúcia dostala pomenovanie ako „nežná“ či „zamatová“, pretože zmeny ktoré priniesla obsahovali prvky dohody a reformy. Od roku 2001 je na Slovensku 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Novembrové udalosti v hlavnom meste vtedajšieho Československa zákonite ovplyvnili dianie aj v ďalších mestách republiky, Rimavskú Sobotu nevynímajúc.
Gemersko-malohontské múzeum si v mesiaci november pripomína 30. výročie tejto revolúcie a pri tejto príležitosti usporiada dňa 20. novembra 2019 o 9.00 hod. podujatie s názvom „Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach“. Svoje spomienky prítomným priblížia priami účastníci novembrových udalostí v Rimavskej Sobote – Jozef Tokár a Marian Lacko. Bude to pohľad na uvedenú tému z dvoch rôznych uhlov, a to z pohľadu človeka, ktorý udalosť dokumentoval a človeka. ktorý sa stal tribúnom revolúcie.
Jozef Tokár pôsobil ako metodik v Okresnom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Popritom zhotovoval fotografické a neskôr aj audiovizuálne záznamy zo spoločenského diania v meste Rimavská Sobota. V novembri 1989 zachytil na VHS kameru, pravdepodobne ako jediný, atmosféru a revolučné novembrové udalosti v Rimavskej Sobote. Diskusia bude doplnená autentickým filmom z jeho dielne.
Marian Lacko v tom období pracoval v Dome kultúry v Rimavskej Sobote. Intenzívne sledoval a prežíval novembrové udalosti spolu so svojimi priateľmi a aj napriek zastrašovaniu sa zúčastnil generálneho štrajku, ktorý bol vyhlásený na 27. novembra 1989 o 12:00 hod. Miestom štrajku bol priestor dnešného parkoviska pri supermarkete Billa, pri vtedajšej tabakovej továrni (tento priestor bol dovtedy každoročne využívaný na prvomájové oslavy, tu sa sústreďovali všetci ich účastníci). Marian Lacko bol oslovený, aby celý priebeh štrajku moderoval a hlavne aby prečítal demokratické požiadavky Občianskeho fóra. Túto výzvu prijal, a tým sa stal tribúnom novembrových udalostí v Rimavskej Sobote.
Týmto typom podujatia chceme priblížiť atmosféru novembrových dní v našom meste hlavne mladej generácii. Diskusia ponúka jedinečnú možnosť dozvedieť sa skutočne autentické informácie o historických udalostiach z konca 20. storočia. Napriek tomu, že ide o pomerne mladé historické obdobie, je potrebné o ňom hovoriť, pretože sa vtedy zásadne zmenil nielen politický režim, ale aj každodenný život v spoločnosti. V rámci diskusie bude iste priestor nielen spomínať na jeseň 1989, ale tiež zhodnotiť uplynulých 30 rokov politického i spoločenského života tak v meste Rimavská Sobota, ako aj na Slovensku.
Účasť na podujatí z kapacitných dôvodov prosíme nahlásiť vopred na telefónnom čísle 047/56 32 741 alebo 0949/485 803.
Počas celého mesiaca november bude zároveň atmosféru revolučnej jesene v Rimavskej Sobote pripomínať aj predmet mesiaca, ktorý predstavuje súbor 11-tich dobových fotografií z tohto obdobia. Ich autorkou je fotografka múzea Júlia Ferleťáková. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019.
PhDr. Elena Lindisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a