V roku 2019 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu projektu odborného ošetrenia 66 knižničných jednotiek historických, periodicky vydávaných tlačovín – časopisov a viaczväzkových diel. Predmetné periodiká sú z knižnice múzea a pochádzajú z obdobia od prvej polovice 19. storočia do prvej polovice 20. storočia. Zachované sú v pôvodnom vydaní vo forme zošitov s papierovými obálkami, bez ochrannej väzby a boli poškodené. Periodiká sú tlačené zväčša na strojovom papieri, ktorý bol už vplyvom degradačných procesov krehký. Reštaurátori neodporúčali ich knihárske zviazanie.
Realizované odborné ošetrenie spočívalo v dezinfekcii, konzervovaní a reštaurovaní periodík. Taktiež bola zabezpečená ich ochrana odborným vyhotovením ochranných obalov. Tým sa zároveň uskutočnilo spojenie viacerých voľných zošitov jedného ročníka periodika i fyzicky do jedného celku.
Zámerom projektu bola záchrana tradičných nosičov, spomalenie prirodzeného procesu degradácie, ochrana periodických tlačí pred poškodením a roztratením a ich primerané sprístupnenie.
Odborné ošetrenie historických periodík zrealizovali študenti umeleckého odboru: Konzervátorstvo a reštaurátorstvo – papier, staré tlače a knižné väzby Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, pod odborným vedením reštaurátorov Mgr. Radovana Blaha a Mgr. art Marianny Rievaj. Súčasťou realizácie projektu bolo i zakúpenie špeciálnych opierok a stojanov pre potreby správneho vystavenia historických periodík i manipulácie s nimi počas štúdia.
Knižnica múzea vo svojom fonde, obsahujúcom takmer 46 tisíc knižničných jednotiek, uchováva i približne 600 titulov novín a časopisov, vydaných od 18. storočia až do súčasnosti.
Katalóg historických novín a časopisov z knižnice múzea, a taktiež katalóg historickej regionálnej literatúry Gemera-Malohontu nájdete na:
https://www.gmmuzeum.sk/kniznica.htm
Celý fond knižnice múzea je dostupný širokej čitateľskej verejnosti formou bezplatného prezenčného štúdia. V momentálnej situácii poskytuje knižnica múzea svoje služby čitateľom online, telefonicky a e-mailom.
Odborné ošetrenie historických periodík z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.
Mgr. Iveta Krnáčová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a