Prvá zástava z roku 1741 má obdĺžnikový tvar, do špica zastrihnutý. Vyhotovená je zo svetlomodrej jemnej látky. Latinský nápis na averze zástavy je ručne maľovaný zlatými písmenami: „VEXILLUM COMITATUS GÖMÖRIENSIS 1741 (Zástava Gemerskej župy)”, okolo písmen sa nachádza hnedý vavrínový veniec. Na okraji zástavy sa nachádza zlatá ornamentálna výzdoba. Žrď je drevená s medenou násadkou, druhotne vyrobená. Na jednej strane žrde sa nachádza cisárska koruna a iniciály panovníka F. I. (pozn. František I.), na druhej strane je text v maďarskom jazyku: „NEMES GÖMÖR KISHONT VÁRMEGYE” (Vznešená župa Gemera-Malohontu). Na žrdi je nasadený medený ozdobný hrot s datovaním 1809. Samotná zástava má dĺžku 120 cm, šírku 155 cm, žrď meria 325 cm.
V poradí druhá župná zástava je vyhotovená z tenkého hodvábu svetlomodrej farby so zlatým lemovaním. Tvar má takisto obdĺžnikový a do špica zastrihnutý. Na averze zástavy sa nachádza pozlátený text v latinčine: „ANNO DOMINI 1793 (roku Pána).“ V strede je umiestnený ručne maľovaný zelený vavrínový veniec a farebný erb Uhorska. Na reverze môžeme čítať latinský text: „INCLYTI COMITATUS GÖMÖRIENSIS (Slávna Gemerská župa)”, uprostred je zelený vavrínový veniec s farebným erbom Gemerskej župy. Zástava má drevenú žrď so železnou násadkou. Zástava má dĺžku 240 cm, šírku 160 cm, žrď meria 284 cm.

Obe zástavy boli v kritickom stave so značným poškodením celej plochy zástavy. Reštaurátorským prieskumom bolo zistené, že v oboch prípadoch ide o hodvábnu tkaninu, ktorá je citlivá na vplyv okolitých podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť) a časom vlákna krehnú, strácajú pružnosť a pevnosť a pri manipulácii sa lámu. Podkladová tkanina bola degradovaná, na veľa miestach poškodená, polámaná, veľa fragmentov bolo oddelených od celku alebo úplne chýbalo. Na ploche sa nachádzali aj sekundárne zásahy, záplaty sekundárnou tkaninou aj šitie sekundárnou hodvábnou niťou. Zástavy boli vyblednuté a znečistené viazaným a neviazaným depozitom. Oddeľovali sa nové fragmenty a materiál sa aj pri menšom pohybe lámal. Dôležité preto bolo spevniť materiál pomocnou tkaniny po celej ploche, aj cez maľbu, pretože materiál pod ňou bol rovnako polámaný.
Základným cieľom reštaurovania bolo stabilizovať textilný materiál a zachovať čo najviac jeho častí. Materiál spevniť tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu, aby bolo predmet možné vystaviť. Textilná časť zástavy bola najskôr povrchovo očistená od neviazaného depozitu.
Čistenie prebiehalo pomocou muzeálneho vysávača, povrch bol odsávaný cez sieťku, aby sa predišlo poškodeniu materiálu. Po suchom procese čistenia bola textilná časť zástavy očistená lokálne mokrým procesom. Pomocou vatového tampónu namočeného v demineralizovanej vode bol povrch jemne čistený. Poškodené miesta bez úbytkov materiálu, tam kde bolo možné trhliny na seba nadpojiť, boli fixované pomocou polyamidového textilného zváracieho prášku a reštaurátorskej ihly. Úbytky materiálu bolo potrebné doplniť, aby došlo k estetickému sceleniu predmetu zvolením vhodného typu a farby materiálu. Počas reštaurovania sa tiež zistilo, že rok na rubovej strane v poradí druhej zástavy je 1705 (nie 1793), tým datovanie spadá do obdobia panovania Jozefa I. (1705 - 1711). Maľba bola doplnená v takej miere, aby predmet spĺňal estetickú, ale aj informatívnu funkciu, aby bol text a symboly na nej dostatočne čitateľné. Celkovo môžeme konštatovať, že sa podarilo spomaliť proces degradácie a poškodzovania predmetu a zachovať jeho formu čo najlepšie v danom čase.
Múzeum má vo svojom zbierkovom fonde skromnú, ale hodnotnú zbierku historických zástav z rôznych historických období, od 18. až do 20. storočia zo šľachtického a mestského prostredia, ktoré doposiaľ neboli vystavené ani reštaurované. V dlhšom časovom horizonte múzeum plánuje ich komplexné reštaurovanie prostredníctvom projektov, vo viacerých etapách a následne ich vystavenie v rámci tematických výstav alebo ako predmet mesiaca.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička GMM)
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-