„Keďže vo fonde múzea sa nachádza pomerne málo materiálu k tejto téme, rozhodli sme sa aplikovať výskum za využitia oral history, čiže živých rozhovorov so žijúcimi pamätníkmi, hercami a divadelníkmi z rôznych oblastí divadelníctva. Aby bolo naše snaženie presvedčivé, vytvorili sme spoluprácu s Gymnáziom Pavla Jozefa Šafárika – Pavol Jozef Šafárik Gimnázium Rožňava. Spoločné plány a zámery sme zapečatili začiatkom mája podpísaním zmluvy medzi spomínanými inštitúciami. Zo strany gymnázia zmluvu podpísala riaditeľka inštitúcie PaedDr. Katarína Adamková a za Banícke múzeum v Rožňave riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič,“ informovala Mgr. Gabriela Badin, zodpovedná za realizáciu projektu Divadelná Rožňava.
V rámci spolupráce boli ešte v máji vytvorené pracovné skupiny študentov z ročníkov I. A, I. D, II. A, II. B, II. D, kvinta a sexta, ktoré odborne zaškolila, viedla a pre túto formu bádania pripravila profesorka PaedDr. Gabriela Görgeyová. Práca so študentmi, ako aj samotná práca študentov však nebola jednoduchá. Žiaľ, „korona kríza“ nedovoľovala pôvodne plánované osobné stretnutia a priame kontakty. Celá príprava a priebeh výskumu prebiehal on-line formou. Profesorka Görgeyová zvolila pre študentov nový spôsob získavania informácií. Skupiny študentov kontaktovali divadelných predstaviteľov prostredníctvom e-mailov, video rozhovorov a telefonických rozhovorov. Získané informácie spracovali v elektronickej forme do PP prezentácií. Študenti okrem výskumu ešte pripravujú aj kostým a sériu fotografií z druhotných materiálov, ktoré budú prezentované na výstave k projektu Divadelná Rožňava. Spomínanými činnosťami bola úspešne ukončená prvá fáza projektu Divadelná Rožňava.
Spolupráca Baníckeho múzea v Rožňave s Gymnáziom Pavla Jozefa Šafárika – Pavol Jozef Šafárik Gimnázium Rožňava trvá naďalej a do druhej fázy realizácie projektu vstupuje múzeum aj s ďalšími inštitúciami, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, a to Bábkové divadlo v Košiciach a Divadlo Thália – Thália Színház. Ďalšími zapojenými organizáciami je Divadlo Actores, Divadlo rozprávok Rožňava – Meseszínház Rozsnyó, Divadlo Theátrum Rožňava, Mesto Rožňava a OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Výsledkom tejto spolupráce budú výstavy, divadelné a bábkové workshopy, metodický deň pre pedagógov a odborných zamestnancov kultúrnych a sociálnych zariadení, ako aj živé besedy s hercami a pamätníkmi. Viac informácií nájdete na webovej stránke múzea, www.banmuz.sk.
Projekt z finančných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Róbert Šimko



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a