a prostredníctvom programu IÚI – MIRRI Program Slovensko. Vďaka tomu sa zrekonštruuje celé druhé poschodie múzea, vrátane chodieb a sociálnych zariadení.
„Gemer-Malohont patrí medzi najkrajšie regióny nášho kraja a je známy svojím bohatým historickým aj prírodným dedičstvom. Naším cieľom je, aby sa toto múzeum stalo moderným miestom, ktoré dokáže návštevníkom priblížiť jedinečnosť regiónu atraktívnym a zážitkovým spôsobom. Zároveň je tento projekt výborným príkladom toho, ako môže fungovať regionálna aj cezhraničná spolupráca. Vďaka programu Interreg dokážeme spoločne s partnermi z Maďarska rozvíjať kultúrne dedičstvo, ktoré nás spája a ukazovať, že európska spolupráca má veľmi konkrétne výsledky priamo v regiónoch,“ uviedol predseda kraja Ondrej Lunter.
Rekonštrukcia sa týka stálej expozície z roku 1979, ktorá prejde kompletnou modernizáciou. Návštevníci sa v budúcnosti môžu tešiť na nové interaktívne prvky, dotykové obrazovky, videomapping, 4D zážitky či na trojjazyčného sprievodcu v slovenčine, maďarčine a angličtine. Modernizácia sa dotkne aj technického zázemia – obnovia sa chodby, toalety aj vykurovanie na druhom nadzemnom podlaží.
„Naše múzeum má 144-ročnú tradíciu a spravuje mimoriadne cenné a raritné múzejné zbierky, ktoré dokumentujú prírodné a kultúrne dedičstvo a bohatstvo historického regiónu Gemera a Malohontu. Rekonštrukciou stálej expozície by bola zároveň z pohľadu turizmu jedinečným a bezkonkurenčným kultúrnym centrom pohraničnej oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja s Maďarskom,“ povedala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Éva Kerényi.
Projekt vznikol ako spoločná iniciatíva štyroch partnerských inštitúcií zo Slovenska a Maďarska, a to Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Rímskeho hradu v Iži, Miklušovej väznice v Košiciach a kaštieľa Máthé v maďarskom meste Vásárosnamény. Ich cieľom je obnova historických objektov, digitalizácia zbierok a zavádzanie moderných foriem prezentácie kultúrneho dedičstva.
Prípravné práce v Rimavskej Sobote zahŕňali aj architektonicko-historický pamiatkový výskum, ktorý pomohol odkryť jednotlivé stavebné fázy budovy – od jej pôvodnej funkcie kasární až po dnešné múzeum. Výsledky výskumu sú podkladom pre pripravovanú rekonštrukciu.
Počas tlačovej konferencie mali hostia možnosť vidieť aj menej známu, no mimoriadne dôležitú časť práce múzejníkov – odborné balenie a dočasné uskladnenie exponátov, ktoré musia byť pred stavebnými prácami starostlivo chránené.
Realizácia projektu prebieha od januára 2025 a potrvá do júna 2027. Samotné stavebné práce sa začali v marci 2026, pričom nová stála expozícia by mala byť návštevníkom sprístupnená v lete 2027.
Počas rekonštrukcie bude múzeum fungovať v obmedzenom režime. Od 2. marca 2026 do 30. júna 2027 bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote čiastočne uzavreté. Obnova sa dotkne vlastivednej expozície, expozície zakladateľa a prvého riaditeľa múzea, Jánosa Fábryho, a expozície venovanej Slovenskému národnému povstaniu. Dočasné výstavy však zostávajú pre verejnosť prístupné. Múzeum zároveň počas rekonštrukcie znižuje vstupné o 50 % ako poďakovanie návštevníkom za ich trpezlivosť počas prebiehajúcich prác.
#gmmuzeum
#bbsk
#InterregHUSK
#4museums
#BuildingPartnership
#EuropeanUnion
#crossbordercooperation
#regionaldevelopment
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13176/gemersko-malohontske-muzeum-sa-meni-na-moderne-kulturne-centrum#sigProGalleriafad48598b6
Mgr. Vanesa Čierna,
odborná referentka pre komunikáciu/asistentka predsedu BBSK

































Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-