Manufaktúra na výrobu kameniny v Rožňave bola dôležitou súčasťou priemyselných dejín mesta i gemerského regiónu a zastáva významné miesto v priemyselných dejinách na území Slovenska. Svojou výrobnou činnosťou sa zapísala aj do umeleckej histórie Rožňavy. Zanechala bohaté dedičstvo v podobe predmetov, ktoré sú výsledkom šikovnosti, nápaditosti, umu a vkusu jej vtedajších zamestnancov.
Projekt s názvom Výrobky kameninovej manufaktúry v Rožňave – akvizícia bol zameraný na nákup devätnásť kusov rožňavských kameninových výrobkov, s cieľom kvalitatívne a kvantitatívne obohatiť historickú zbierku Baníckeho múzea v Rožňave o vzácne produkty miestnej manufaktúry a vhodne rozšíriť sortiment jej výrobkov evidovaných v múzeu.
Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia bolo realizáciou spomínaného projektu do historickej zbierky rožňavského múzea nadobudnutých devätnásť kusov jedinečných predmetov, ktoré sú výsledkom výrobného procesu kameninovej manufaktúry v Rožňave a neoddeliteľnou súčasťou jej pútavej histórie. Štyri misy, jeden krčah, jedna malá váza, jeden obraz, dva obedáre a desať tanierov z druhej polovice 19. storočia a z prvých rokov 20. storočia dnes dokumentujú jej existenciu. Predstavujú bohaté dedičstvo, ktoré je vzácnym prameňom k dejinám rožňavskej kameninovej manufaktúry a svedectvom jej bohatej výrobnej činnosti.
Akvizícia spomínaných výrobkov predstavuje prínos z hľadiska nielen regionálnych dejín, ale aj z hľadiska dejín manufaktúrneho obdobia na území Slovenska. Vytvára sa tak väčší a bohatší priestor pre dôkladnejšiu a komplexnejšiu prezentáciu činnosti manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave, v snahe poukázať na jej významné miesto v priemyselných dejinách na území Slovenska.
Vďaka týmto zbierkam sa podarilo obohatiť a vhodne rozšíriť sortiment rožňavských kameninových výrobkov evidovaných v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave o ďalšie vzácne predmety, a tak dokumentovať, uchovávať a šíriť historické a kultúrne hodnoty a bohaté dejiny mesta Rožňava a gemerského regiónu a zároveň prezentovať krásu a rôznorodosť pestrej škály kameninových výrobkov z Rožňavy.
K prezentácii tohto, z hľadiska regionálnej histórie, výnimočného kultúrneho dedičstva prispeje aj pripravovaná výstava Baníckeho múzea v Rožňave, ktorej otvorenie je plánované v júni 2026. Histórii rožňavskej kameninovej manufaktúry a jej výrobkom bude venovaný priestor aj formou prednášok a v rámci múzejno-pedagogických aktivít.
Názov projektu: "Výrobky kameninovej manufaktúry v Rožňave – akvizícia". Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Projekt spolufinancuje Košický samosprávny kraj.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13191/akvizicia-vyrobkov-kameninovej-manufaktury-v-roznave#sigProGalleria1379909910
Na fotografiách:
1. Misa z jemnej kameniny s bohatým rastlinným motívom so zlátením, 1891 – 1894
2. Krčah z jemnej kameniny s bohatým kvetinovým a viničovým motívom, s monogramom JD, 1894
3. Váza malá s dvoma hranatými uchami z jemnej kameniny, s motívom motýľa a kvetinovým dekorom, 1850 – 1875
4. Obedár z jemnej kameniny, s dvoma hranatými uchami, 1875 – 1891
5. Obraz nástenný z jemnej kameniny s kvetinovým motívom a vyvýšeným fialovým okrajom, 1891 – 1894
6. Tanier hlboký z jemnej kameniny s motívom hrozna v košíku, 1894 – 1905
Sylvia Holečková
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a