štvrtok, 16 júl 2026 10:30
Múzejné Geopiatky pokračujú v Rožňave ryžovaním zlata Doporučený
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre malých aj veľkých milovníkov histórie Zeme a prírody obľúbené letné podujatie Geopiatky. Počas júla a augusta čaká na návštevníkov séria štyroch tematických piatkov plných objavovania, vedy a zábavy. Séria odštartovala v piatok 3. júla 2026 aktivitou s názvom „Hľadanie skamenelín“, ktorá záujemcov preniesla priamo do fascinujúceho sveta paleontológie. Posledný júlový piatok – 31. júla 2026 – bude program pokračovať ryžovaním zlata. Návštevníci si na vlastnej koži vyskúšajú, aké to je hľadať vzácny kov v regióne, ktorý mu vďačí za svoj vznik.
Veď práve zlato pritiahlo prvých baníkov, z ktorých osád neskôr vyrástla dnešná Rožňava. Aktivita je ideálna pre deti od 4 do 12 rokov.
„Ťažba zlata na území Rožňavy začala približne v 13. storočí ryžovaním starej riečnej terasy, ktorá sa rozprestiera medzi riekou Slaná a potokom Drázus. Návštevníci si počas tejto aktivity priamo vyskúšajú techniku ručného ryžovania pomocou špeciálnych panvíc, kde sa využíva princíp gravitačného usadzovania jednotlivých zložiek. Za neustáleho krúženia panvicou vo vode sa postupne odplavujú ľahké častice, ako piesok a štrk, až kým na dne zostanú tie najťažšie – čiastočky zlata,“ približuje aktivitu Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave s tým, že ide o jednu z viacerých pestrých aktivít naplánovaných v rámci Geopiatkov.Kvôli obmedzenej kapacite jednotlivých vstupov múzeum odporúča návštevníkom včasnú rezerváciu. Tento Geopiatok sa pre veľký záujem uskutoční až v štyroch časových slotoch – o 9:00, 10:30, 13:00 a 14:30, pričom cena pre jedného návštevníka je 2,00 €.
Prehľad ďalších plánovaných termínov Geopiatkov na leto 2026 (téma bude upresnená včas pred podujatím)
- 7. 8. 2026
- 21. 8. 2026
Záujemcovia sa môžu vopred objednať na telefónnom čísle +421 940 108 261 alebo e-mailom na .
Viac informácií o našich expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach či ďalších zaujímavostiach zo zákulisia múzea nájdete na oficiálnej webovej stránke www.banmuz.sk, ako aj na sociálnych sieťach Facebook a Instagram pod jedným .
Róbert Šimko
Viac informácií o našich expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach či ďalších zaujímavostiach zo zákulisia múzea nájdete na oficiálnej webovej stránke www.banmuz.sk, ako aj na sociálnych sieťach Facebook a Instagram pod jedným .
Róbert Šimko
Zverejnené v
Múzeá
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v