o záchranu mauzólea Chotekovcov – jedinečnej stavby architektúry z konca 19. storočia na Slovensku v areáli kaštieľa, kde je ako posledná žijúca príslušníčka rodu v Dolnej Krupej pochovaná aj „Ružová grófka“.
Na Slávnosti ruží 2015 budú predstavené historické odrody, ktoré kvitli aj v ružovej záhrade v Dolnej Krupej. Prvá a vzácna ruža Rosengräfin Marie Henriette (Ružová grófka Mária Henrieta) – ktorá je výsledkom šľachtiteľského úsilia nemeckej firmy Kordes – v sebe spája tri najcennejšie vlastnosti ruží: zdravé listy, krásu kvetov a intenzitu vône. Je o to cennejšia, že je len tretou novinkou v poradí skupiny voňavých ruží – pomenovaných ako Parfuma. Kvet s menom grófky mal svetovú premiéru na Slávnosti ruží už v roku 2013 a tento rok ho návštevníci budú môcť obdivovať rozkvitnutý na záhone novovznikajúceho rozária. Odroda je pre záujemcov pripravená aj na predaj v kvetinovom stánku.
Z ďalších druhov budú pre návštevníkov počas dvoch dní vystavené ruže Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej, Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, Rosa Klubu Zvolen, Slovenskej ružiarskej spoločnosti Pridunajsko, Botanickej záhrady Bratislava, Arboréta Borová Hora pri Zvolene a obyvateľov a pestovateľov ruží z obce Dolná Krupá.
V hudobnom programe Hudba ruží bude mať premiéru Sonáta pre komorný a sláčikový orchester a klavír autora skladby Romana Galvánka, v interpretácii absolventov ZUŠ J. Kresánka z Bratislavy. Verejnosti sa predstavia aj hudobné skupiny: Krupanské zvony, Súbor renesančnej hudby, Folklórna skupina Karpatskí valaškári z Dolnej Krupej pod vedením Jozefa Slobodu s piesňami prezentujúcimi autentický folklór malokarpatského regiónu, Folklórna skupina Dolnoorešanka z Dolných Orešan, Rocková skupina ADEPT z Malženíc, Folklórna skupina Mazúrovci z Košolnej.
V priestoroch kaštieľa SNM-Hudobného múzea a v jeho areáli si návštevníci môžu prezrieť stále expozície a výstavy: Karol Elbert – skromný lyrik swingu, Eugen Suchoň – obrazová galéria, Trinástu komnatu Márie Henriety Chotekovej, Kaštieľ Dolná Krupá a jeho sedem divov, Pamätnú izbu rodiny Albrechtovcov a Pamätník Ludviga van Beethovena. Na miestach posledného odpočinku Chotekovcov v mauzóleu si účastníci slávnosti pietnou spomienkou uctia pamiatku grófky Márie Henriety.
V sobotu 6. júna od 13.00 do 18.00 bude voľný vstup aj do medovinárstva Apimed v blízkosti kaštieľa, s jedinečnou príležitosťou nahliadnuť do priestorov, kde sa vyrába medovina a možnosťou ochutnať 8 druhov tohto nápoja.
Termín a miesto konania
6. – 7. júna 2015, Kaštieľ v Dolnej Krupej
Organizátori podujatia
SNM-Hudobné múzeum a Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej
Vystavovatelia
Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej. Sloven¬ská národná ružiarska spoločnosť, Rosa Klub Zvolen, Slovenská ružiarska spoločnosť Pridunajsko, Stredná záhradnícka škola Piešťany, Botanická záhrada Bratislava, Tvorsad Trnava; Arborétum Borová Hora, Arborétum Mlyňany, obyvatelia a pestovatelia ruží z obce Dolná Krupá.
Podujatie finančne podporili
Ministerstvo kultúry SR, Hudobný fond, OZ Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Choteko¬vej, Trnavský samosprávny kraj - predseda Ing. Tibor Mikuš, Apimed Dolná Krupá
Partneri podujatia
generálny partner SNM: Poštová banka, a.s., mediálny partner SNM: TA SR, OZ Korompa, Zámek Veltrusy, SOŠ Rakovice, SOŠZ Piešťany, Obec Dolná Krupá, Národný Trust – Víkend otvorených parkov a záhrad
Podrobný program Slávnosti ruží 2015
na www.snm.sk, facebook – Slovenská národná ružiarska spoločnosť
Zuzana Vášáryová

































Už 8. ročník Slávnosti ruží sa 6. 7. júna 2015 uskutoční
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-