Už 8. ročník Slávnosti ruží sa 6. 7. júna 2015 uskutoční o záchranu mauzólea Chotekovcov – jedinečnej stavby architektúry z konca 19. storočia na Slovensku v areáli kaštieľa, kde je ako posledná žijúca príslušníčka rodu v Dolnej Krupej pochovaná aj „Ružová grófka“.
Na Slávnosti ruží 2015 budú predstavené historické odrody, ktoré kvitli aj v ružovej záhrade v Dolnej Krupej. Prvá a vzácna ruža Rosengräfin Marie Henriette (Ružová grófka Mária Henrieta) – ktorá je výsledkom šľachtiteľského úsilia nemeckej firmy Kordes – v sebe spája tri najcennejšie vlastnosti ruží: zdravé listy, krásu kvetov a intenzitu vône. Je o to cennejšia, že je len tretou novinkou v poradí skupiny voňavých ruží – pomenovaných ako Parfuma. Kvet s menom grófky mal svetovú premiéru na Slávnosti ruží už v roku 2013 a tento rok ho návštevníci budú môcť obdivovať rozkvitnutý na záhone novovznikajúceho rozária. Odroda je pre záujemcov pripravená aj na predaj v kvetinovom stánku.
Z ďalších druhov budú pre návštevníkov počas dvoch dní vystavené ruže Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej, Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, Rosa Klubu Zvolen, Slovenskej ružiarskej spoločnosti Pridunajsko, Botanickej záhrady Bratislava, Arboréta Borová Hora pri Zvolene a obyvateľov a pestovateľov ruží z obce Dolná Krupá.
V hudobnom programe Hudba ruží bude mať premiéru Sonáta pre komorný a sláčikový orchester a klavír autora skladby Romana Galvánka, v interpretácii absolventov ZUŠ J. Kresánka z Bratislavy. Verejnosti sa predstavia aj hudobné skupiny: Krupanské zvony, Súbor renesančnej hudby, Folklórna skupina Karpatskí valaškári z Dolnej Krupej pod vedením Jozefa Slobodu s piesňami prezentujúcimi autentický folklór malokarpatského regiónu, Folklórna skupina Dolnoorešanka z Dolných Orešan, Rocková skupina ADEPT z Malženíc, Folklórna skupina Mazúrovci z Košolnej.
V priestoroch kaštieľa SNM-Hudobného múzea a v jeho areáli si návštevníci môžu prezrieť stále expozície a výstavy: Karol Elbert – skromný lyrik swingu, Eugen Suchoň – obrazová galéria, Trinástu komnatu Márie Henriety Chotekovej, Kaštieľ Dolná Krupá a jeho sedem divov, Pamätnú izbu rodiny Albrechtovcov a Pamätník Ludviga van Beethovena. Na miestach posledného odpočinku Chotekovcov v mauzóleu si účastníci slávnosti pietnou spomienkou uctia pamiatku grófky Márie Henriety.
V sobotu 6. júna od 13.00 do 18.00 bude voľný vstup aj do medovinárstva Apimed v blízkosti kaštieľa, s jedinečnou príležitosťou nahliadnuť do priestorov, kde sa vyrába medovina a možnosťou ochutnať 8 druhov tohto nápoja.
Termín a miesto konania
6. – 7. júna 2015, Kaštieľ v Dolnej Krupej
Organizátori podujatia
SNM-Hudobné múzeum a Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej
Vystavovatelia
Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej. Sloven¬ská národná ružiarska spoločnosť, Rosa Klub Zvolen, Slovenská ružiarska spoločnosť Pridunajsko, Stredná záhradnícka škola Piešťany, Botanická záhrada Bratislava, Tvorsad Trnava; Arborétum Borová Hora, Arborétum Mlyňany, obyvatelia a pestovatelia ruží z obce Dolná Krupá.
Podujatie finančne podporili
Ministerstvo kultúry SR, Hudobný fond, OZ Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Choteko¬vej, Trnavský samosprávny kraj - predseda Ing. Tibor Mikuš, Apimed Dolná Krupá
Partneri podujatia
generálny partner SNM: Poštová banka, a.s., mediálny partner SNM: TA SR, OZ Korompa, Zámek Veltrusy, SOŠ Rakovice, SOŠZ Piešťany, Obec Dolná Krupá, Národný Trust – Víkend otvorených parkov a záhrad
Podrobný program Slávnosti ruží 2015
na www.snm.sk, facebook – Slovenská národná ružiarska spoločnosť
Zuzana Vášáryová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.