Vážení priatelia, priaznivci a milovníci umenia, s radosťou si Vám dovoľujeme oznámiť, že projekt Rožňavské radiály, ktorého prvý ročník sa uskutočnil v priebehu roku 2013, má pokračovanie! Podobne ako predchádzajúci rok, aj v roku 2014 je príprava a realizácia projektu finančne podporená dotáciou Ministerstva kultúry SR. výtvarného umenia strednej a mladšej generácie v priestoroch galérie Baníckeho múzea v Rožňave. V priebehu mesiacov júl až december malo rožňavské publikum výdatne doplnené a podporené účasťou "cezpoľných" záujemcov prakticky z celého územia Slovenska možnosť uvidieť, zažiť a zdieľať svoje skúsenosti s dielami a tvorcami na výstavách: TRAJA Z JEDNÉHO MESTA (D. Baffi, E. Šille, V. Žáková); POSTFOTOGRAFIKA (R. Makar, R. Sedlačík, K. Václavková); GEOMETRIA A GEOMETRIZMY (P. Králik, A. Szentpétery, J. Vasilko); DOMÁCE VIDEO (E. Bistika, P. Barényi, P. Fichta Čierna); MEDZIMÉDIÁ (D. Fischer, M. Špirec, R. Podhorský) a PREDČASNÁ RETROSPEKTÍVA (Kassaboys).
Na tieto výstavné podujatia boli naviazané aktivity galerijnej pedagogiky (komentované prehliadky, tvorivé dielne, odborné prednášky a kritické diskusie), ktoré - ako sa ukázalo v priebehu realizácie projektu - vzbudili živý záujem nielen regionálneho laického publika, ale aj širšej slovenskej odbornej verejnosti s ohlasom v odborných periodikách rovnako ako v dennej tlači. V rámci živých stretnutí so súčasným výtvarným umením okrem výtvarných tvorcov dianie v slovenskom výtvarnom prostredí priblížili výtvarný teoretici, historici a kritici: Ľ. Belohradská, S. Čúzyová, J. Geržová, I. Komanická, N. Lacko a N. Ružičková.
V priebehu realizácie projektu bol vytvorený základ aktívnej a produktívnej kooperatívnej siete partnerských inštitúcií a subjektov, ktoré prispeli k úspešnej realizácii projektu a sú zároveň aj garantom ďalšieho pokračovania tejto aktivity.
Jadro už vytvorenej siete partnerov galérie Baníckeho múzea a projektu Rožňavské radiály, ktoré vzniklo v priebehu roku 2013 tvoria:
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, ktorá poskytla personálne kurátorské zabezpečenie, organizačnú a technickú výpomoc a v neposlednej rade aj "know-how" a cenné organizačné skúsenosti.
Občianske združenie Otvor dvor (so sídlom v Rožňave), ktoré sa spolupodieľalo na programovej príprave, organizačnom a propagačnom zabezpečení projektu.
Gemerské osvetové centrum v Rožňave, ktoré poskytlo technickú výpomoc formou zapožičania audio a video techniky a prispelo k propagácií výstavných a pedagogických podujatí.
Mediálny partneri projektu: internetové portály JETOTAK.SK; INFOROZNAVA a ROZNYÓ - VIDÉK ako aj regionálna televízia RVTV (Rožňavská televízia), ktorá poskytla veľkorysý vysielací čas vo forme reportáží z každej vernisáže projektu. Projekt mal však ohlasy aj v ďalších špecializovaných odborných a verejných médiách. Aktuálne k našim mediálnym partnerom pribudol aj týždenník TREND.
V neposlednej rade vznikla aj intenzívna personálna sieť 18 vystavujúcich a 6 teoretikov, kritikov a kurátorov súčasného umenia, ktorá vytvára predpoklady ďalšej úspešnej spolupráce.
Do tohoto zoznamu spolupracujúcich subjektov tento rok pribudli aj formujúce sa občianske združenie Mnémosyné a občianske združenie Združenie prvého mája, ktoré sa budú výrazne spolupodieľať na organizačnom zabezpečení jednotlivých výstavných aktivít projektu Rožňavské radiály 2 v roku 2014.
A čo je najdôležitejšie Galéria Baníckeho múzea v Rožňave urobila výrazný krok k tomu aby sa stala živím verejným komunikačným a komunitným uzlom regiónu, ktorý slúži rovnako odbornej ako aj laickej verejnosti a presahuje užšie vymedzený okruh milovníkov umenia smerom k širšie definovanej verejnosti ochotnej a pripravenej aktívne vstúpiť do verejnej sféry a procesov utvárania občianskej spoločnosti v meste. Svedectvom toho je aj fakt, že na príprave programu druhého ročníka Rožňavských radiál (a výbere vystavujúcich ako aj výbere prednášajúcich a diskutujúcich sa aktívne podieľala aj táto novoformujúca sa komunita).
Všetky tieto úspechy projektu a živá reakcia rožňavskej verejnosti nás oprávňujú veriť, že pokračovať v projekte Rožňavské radiály má zmyslel nielen z pohľadu vystavujúcich umelcov ale aj z pohľadu participujúceho publika.
Projekt Rožňavské radiály 2 predstaví cyklus 6 výstav zameraných na prezentáciu tvorby širokého spektra súčasného výtvarného umenia na Slovensku. Druhý ročník projektu počíta aj s inováciou, ktorej zámerom je metaforicky povedané "obrátiť smerovanie radiál" a prezentovať výtvarné aktivity a objekty modernej a súčasnej vizuálnej kultúry pohybujúce sa na pomedzí voľného a užitého umenia (v tomto roku to budú dizajnérsko - sochárske objekty a fotografia), ktorých produkcia je zviazaná s územím mesta Rožňavy a jeho priľahlým regiónom.
Štyri z plánovanýćh výstav budú realizované v priestoroch galérie Baníckeho múzea v Rožňave počas obdobia jún - december 2014. Zvláštnosťou je výstava z názvom SPOLU A VEREJNE, zameraná na kultúrny aktivizmus a umenie vo verejnom priestore, ktorej charakter si vyžaduje zapojenie verejného mestského prostredia a bude sa teda odohrávať skôr v uliciach mesta než v galérii. Aj časový harmonogram tejto výstavy má atypický formát a jednotlivé aktivity a akcie umelcov sa budú odohrávať počas trvania celého projektu. Realizácia dvoch výstav cyklu je naplánovaná do priestorov bratislavských galérií. No rožňavské publikum ani o tieto výstavy neostane ukrátené. V podobe "predpremiéry" alebo "reprízy" budú aj tieto výstavy sprístupnené verejnosti v priestoroch galérie Baníckeho Múzea v Rožňave.
V rámci Rožňavských radiál 2 sú pre galériu baníckeho múzea v Rožňave naplánované nasledujúce výstavy:
1) POSLEDNÝ ZHASNE!
Trvanie výstavy: 18. 6. 2014 - 7. 8. 2014
Vystavujúci umelci: Jozef "Danglár" Gertli,
Erik Binder, Gabika Binderová, Tomáš Džadoň, Radko Mačuha, Braňo Novotný, Martin Piaček, Erik Sikora, Stanislav Stankóci, Erik Šille a Ladislav Teren. Špeciálnym hosťom Erika Bindera je Martin "Shooty" Šútovec.
Teoretická reflexia: Kornel Földvári
Slávnostná vernisáž: 18. 6. 2014 o 17.00 hod. Vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea, Námestie baníkov 25, Rožňava
2) PRÁCA POKRAČUJE
Plánovaný termín výstavy: september - október 2014
Oslovení umelci: Ladislav Čarný, Otis Laubert, Dezider Tóth
Teoretická reflexia: Silvia L. Čúzyová
3) BRATISLAVA - KOŠICE: KAUZA SOCHA (pracovný názov výstavy)
Plánovaní termín výstavy: november - december 2014
Oslovení umelci: Ján Hoffstädter, Peter Roller, Ján Zelinka, Marián Straka
Teoretická reflexia: Mgr. Daniel Grúň, PhD.
4) SPOLU A VEREJNE
(Kultúrny aktivizmus a umenie vo verejnom priestore)
Plánovaný termín výstavy: júl - december 2014
Oslovení umelci: Periférne centrá, O. Z.; Oto Hudec a Daniela Krajčová; Matej Vakula; Súčasťou podujatia je aj panelová diskusia na tému kultúrny aktivizmus a situácia občianskej spoločnosti na Slovensku. Pozvaný na diskusiu sú: Marek Adamov (kultúrny uzol Stanica Žilina- Záriečie, Kunsthalle Žilina), Michal Havran (publicista a šéfredaktor JETOTAK.sk), Barbara Gindlová (aktivistka), Eugen Gindl (publicista).
Priestorová špecifikácia: Umelecké aktivity budú situované do verejného priestoru mesta Rožňava. Átrium (nástenky) galérie Baníckeho múzea bude slúžiť ako komunikačné a prezentačné miesto, panelová diskusia sa uskutoční v priestoroch galérie Baníckeho múzea, prípadne (v ideálnom prípade) vo verejnom priestore - na Námestí baníkov.
Špeciálnym cieľom projektu ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY 2 je usporiadanie dvoch výstav v priestoroch bratislavských galérii. Tieto výstavy budú zamerané na prezentáciu kvalitnej a v rámci kontextu slovenského umenia "konkurencieschopnej", aj keď slovenskej odbornej a laickej verejnosti menej známej výtvarnej tvorby ľudí, ktorých životné osudy alebo práca sú zviazané z regiónom Rožňavy a jeho priľahlého okolia.
V rámci Rožňavských radiál 2 sú pre prostredie bratislavských galérií naplánované dve "exportné" výstavy:
5) ZEM NAD HLAVOU, BLATO ZA NECHTAMI
Historicky prierezový výber fotografickej tvorby výrazných amatérskych fotografov - speleológov, ktorých život, práca alebo tvorba sa viaže na prostredie podzemia Slovenského krasu. Koncepcia výstavy počíta s prácami celého generačného spektra autorov - počnúc prácami nestora slovenskej jaskyniarskej fotografie Vojtecha Benického (1907 - 1971), pokračujúc prácami emblematických osobností akými nepochybne boli Viliam Rozložník (1920 - 1959) a Ladislav Herényi (1954-2000). K účasti na výstave boli však boli pozvané aj významné žijúce a tvoriace osobnosti jaskyniarskej fotografie a jaskyniarstva ako sú: Miroslav Hujdič, Milan Kapusta, Jaroslav Stankovič a Alexander Buzinkay. Výber bude ďalej doplnený o individuálne fotografie ďalších autorov z archívu Baníckeho múzea, prípadne zo súkromných archívov a zbierok.
Termín rožňavskej predpremiéry výstavy je plánovaný na december 2014.
Termín bratislavskej výstavy je plánovaný obdobie január - február 2015 (Galéria Medium).
6) BUDÚCA RETROSEKTÍVA (pracovný názov výstavy)
Výstava sochársko - dizajnérskych objektov.
Vystavujúci: Paľo Bradovka + hosť
Predpokladaný termín bratislavskej výstavy: november - december 2014.
Predpokladaný termín rožňavskej reprízy: január - február 2015.
K projektu Rožňavské radiály patrí aj príprava obrazovo-textového katalógu celého podujatia v podobe odbornej neperiodickej publikácie s dokumentačným fotografickým materiálom naviazaným na prezentované aktivity. Súčasťou prípravy publikácie katalógu bude aj prvotný výskum orálnej histórie umeleckého výtvarného prostredia v meste Rožňava ako aj mapovanie histórie komunitných aktivít regionálneho umeleckého prostredia, ktorého súčasťou sú aj umelci nadregionálneho, celoslovenského či medzinárodného dosahu.
Dôležitým cieľom projektu je ďalšie budovanie a rozširovanie siete kooperujúcich inštitúcií z prostredia súčasného výtvarného umenia s dôrazom na propagačno-pedagogickú líniu projektu.
Projekt Rožňavské radiály 2 je realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.
Realizátormi projektu sú Banícke múzeum v Rožňave a Galéria Baníckeho múzea v Rožňave.
Na projekte organizačne spolupracujú: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, občianske združenie Mnémosyné, občianske združenie Združenie prvého mája a občianske združenie Otvor dvor.
Mediálnymi partnermi projektu sú: JETOTAK.SK, Týždenník TREND, infoRožňava.sk, Rožňavská televízia RVTV.
Tešíme sa na Vašu účasť a spoločné dobrodružstvá vo svete výtvarného umenia!
REALIZÁTOR PROJEKTU:
Banícke múzeum v Rožňave
Námestie baníkov 25, 048 01, Rožňava
e-mail:
tel.: 058 / 734 37 10, fax.: 058 / 788 11 22
www.banmuz.sk
PARTNERI PROJEKTU:
Vysoká škola výtvarných umení
Hviezdoslavovo nám. 18, 814 37 Bratislava 1
Kontaktná osoba pre projekt Rožňavské radiály:
Mgr. Norbert Lacko
e.mail:
tel.: 0908 520 720
www.vsvu.sk
Občianske združenie MNÉMOSYNÉ
Kontaktná osoba pre projekt Rožňavské radiály:
Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
e.mail:
Občianske združenie ZDRUŽENIE PRVÉHO MÁJA
Adámiho 26, 841 05 BRATISLAVA
Kontaktná osoba pre projekt Rožňavské radiály:
Mgr. Barbara Gindlová
e.mail::
tel.: 0908 333 881
www.zpm.sk
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.