Pre úplnosť 14. kola nezabudnime ani na výsledok majstrovského zápasu TJ Baník Rožňavské Bystré – MFK Rožňava B/Rudná, ktorý sa skončil 5:0 pre domácich, ktorý sa odohral vo vyžrebovanom čase, t. j. 4.11 o 13.30 na ihrisku v R. Bystrom.
Pripomeňme si aj Úradnú správu ObFZ Rožňava č.16/2023-2024 zo dňa 9.11.2023, v ktorej o. i. Sekretariát ObFZ informuje o príprave Zimného pohára predsedu KSK v rámci Krajskej futbalovej ligy 2024. Záväzné prihlášky môžu podávať kluby riadené VsFZ skupinovo a kluby v pôsobení oblastných zväzov pohárovým spôsobom cez ISSF v elektronickej podateľni do 25. novembra t. r. do 23.59 hod.
Dôležitá informácia je aj o tom, že ŠTK ObFZ v dôsledku nepriaznivého počasia prekladá všetky stretnutia 15. kola 7. ligy dospelých na jarnú časť s termínom stretnutí 30. a 31. marca 2024.
D O S P E L Í
7. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – Dohrávka 14. kola
FK Baník Drnava – TJ Baník Rakovnica 3:1 (2:1). G: J. Maliňák 2, J. Kovács – Š. Krága. ŽK: J. Bernáth, G. Petro – L. Gábor Š. Krága. R: R. Klinko – V. Babík, P. Rogos, DS: G. Gašpar. Div.: 64
DRNAVA: 1 Gabriel Józsa – 2 Ján Kovács, 15 Erik Mackovják, 11 Brian Šoltés, 3 Kristián Kovács, 5 Jakub Maliňák, 6 Roman Viola (70´ M. Ruszó), 9 Ján Bernáth (55´ P. Búlik), 19 Gabriel Petro (70´ O. Kerekes), 10 Kilián Šoltés (C), 14 Adrián Szaniszló (46´ G. Zsilla).
RAKOVNICA: 1 Lukasz Prodochl – 7 Lukáš Gábor, 6 Erik Gažik, 10 Štefan Krága, 3 Juraj Tomi, 4 Pavol Brdár, 18 Caba Koncz (C), 9 Adrián Mujzer, 14 Jakub Radič, 15 Tomáš Uhrín, 19 Ladislav Gemerský (46´ I. Čižmár).
Medzi prvými gólmi z obidvoch strán hráči boli aj „obdarení“ žltými kartami. Potom sa začalo hrať bez kariet, ale gólovo sa už presadili iba domáci hráči. Brian Šoltés z domácich síce nepremenil v 52. minúte pokutový kop, ale tri body v tomto zápolení predsa len zostali nakoniec doma. Drnavčania tak potvrdili, že v druhej časti jesene hrali dobrý futbal a získavali i body. Hostia veľmi zaostali za vlaňajšími výsledkami.
FK Lipovník – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 5:0 (4:0). G: A. Gorgei a R. Szücs po 2, A. Szücs. Hralo sa bez kariet. R: P. Béreš – L. Lorincz, P. Galík, J. Kerekes. Div.: 57.
LIPOVNÍK: 92 Tomáš Józsa – 3 Patrik Luspaj, 5 Norbert Vozár, 6 Roderik Szücs, 4 Adrian Korszinszki (67´ Z. Lipták), 10 Roland Szucs, 4 Norbert Zupko, 2 Adrian Vozár (72´ R. Szucs), 13 Ondrej Kiss (46´ A. Szucs), 11 Attila Gorgei (C) (72´ R. Priam), 9 Dávid Bollo.
DLHÁ VES: 29 Marián Pavlínyi, 15 Marián Dusza (C), 3 Gabriel Beke (64´ G. Ferdinand), 12 Martin Havrlent, 4 Attila Pomaj, 8 Miloš Kliment, 10 Milan Makkai, 5 Kevin Novák (46´ V. Kováč), 9 Patrik Mičinsky, 7 Štefan Pásztor, 16 Kristián Ragyina.
Hostia z Dlhej Vsi sa v Lipovníku predstavili ako najžičlivejší súper, aký si v jeseni na súperovom ihrisku zahral. Štyri góly v prvom polčase, tomu sa povie raketový nástup pre domácich. A to strelecky žičilo iba dvom domácim hráčom. Pochvalu si obidve mužstvá zaslúžia aj za slušnú hru a bez žltých kariet.
FK Hrhov – OFK Vyšná Slaná 1:5 (1:2). G: R. Grosmann – J. Gallo 2, Š. Domik, D. Kalis, O. Kračún. ŽK: A. Herczeg- 0. R: M. Šimčák – R. Farkaš, O. Vysoký. Div.: 54
HRHOV: 22 Zoltán Halász – 3 Roman Grosmann, 4 Sebastián Žiga, 5 Tomáš Zsigrai, 8 Zoltán Uveges (C), 7 Gabriel Šmajda, 11 Dávid Jánosdeák, 9 Dalibor Hogya, 10 Samuel Žiga, 13 Ľudovít Kardoš, 16 Attila Herczeg.
SLANÁ: 25 Vladimír Balúch – 2 Michal Hadar (67´ O. Leskovjanský), 16 Ján Gallo, 7 Martin Gallo, 19 Matúš Poliak, 3 Dušan Kalis, 4 Peter Rogos, 12 Adam Gallo (C), 17 Jerguš Barnák, 8 Miroslav Seman (58´ O. Kračún), 10 Štefan Domik (86´ J. Barnák).
Vyšnoslanci sa nevzdávajú bojovať o prvú priečku 7. ligy. Nevynechali ani zápas 14. kola v Hrhove, kde mali za súpera predposledné mužstvo tabuľky. Domáci sa nevzdávali len tak ľahko a robili najmä v 1. polčase hosťom dobrého sparingpartnera. Góly v Hrhove začali do sietí padať už v 3 minúte, keď konto domáceho brankára prvý načal Štefan Domik. Hostia zastavili streľbu na domácu bránu až sedem minút pred koncom, keď dosiahli stav 5:1 v prospech seba.
OTJ Honce – MFK Dobšiná 0:2 (0:0). G: J. Gelda, P. Fábian. ČK: J. Pástor – A. Lalík (po 2. žltej), ŽK: Ľ. Zatroch, V. Gallo, D. Forgáč – I. Gallo, S. Čonka. R: S. Haviarik – L. Gyenes, D. Poťmák. DS: L. Šalamon. Div.: 116.
HONCE: 1 Ondrej Ujházi – 17 Patrik Šimko (30´ M. Hric), 2 Radovan Árvai, 6 Ľubomír Zatroch, 14 Dušan Forgáč, 11 Peter Hajdu, 10 Ján Pástor (C), 12 Marek Gábor (72´ N. Gallo), 5 Roman Polyak, 9 Viliam Gallo (65´ V. Tokoly), 15 Milan Gallo.
DOBŠINÁ: 1 Bohuš Kašpar – 2 Ivan Gallo (C), 12 Jakub Polanecký, 9 Marián Gábor, 6 Samuel Čonka, 3 Peter Fabián, 15 Gejza Holmok, 11 Róbert Gotthardt, 7 Alexander Lalík, 10 Marek Ogurčák, 8 Ján Gelda.
Najsledovanejší bol zápas dohrávky, ktorý si prišlo pozrieť podľa záznamov rozhodcov až 116 divákov, predovšetkým z blízkeho okolia. Výsledok zápasu však nehovorí o kvalite futbalového prejavu zúčastnených mužstiev na ihrisku. Kým hostia z Dobšinej si vypracovali množstvo gólových príležitostí, ich najväčším problémm bolo premieňanie šancí. Domáci Hončania síce chceli využiť každú príležitosť na skórovanie, doplatili však na ich nevyužitie. Nezvyčajne veľa žltých kariet rozhodca ukázal hráčom v tomto zápase, ale predovšetkým domácim. Hončania sa síce veľmi snažili, aby nezimovali na poslednej priečke tabuľky, ale ani tentoraz im to nevyšlo.
TJ Sokol Pača – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4 (0:2). G: K. Albert (vlastný DL) – T. Hegedus 2, R. Madarász, L. Varga. Hralo sa bez kariet. R: M. Uharček – G. Rási, M. Ďuríček. DS: F. Drenko. Div.: 50.
PAČA: 1 Ladislav Harhovský (C) – 3 Emil Polyák, 5 Róbert Adam, 10 Matej Zagiba, 9 Jozef Gulykás, 14 Daniel Toplanský, 4 Radovan Dlugoš, 11 Ľubomír Gajdoš (69´ A. Reiner), 7 Sebastian Erdofalvi (56´ R. Pásztor), 8 Ján Bocko, 2 Peter Darvaš.
DLHÁ LÚKA: 1 Marián Manko – 12 Ivan Bošela (46´ T. Hegedus), 17 Roman Bubenčík (67´ R. Kulik), 18 Ladislav Varga (C), 7 Roland Madarász, 8 Patrik Klárik, 9 Attila Prónyai (67´ O. Šomšák), 3 Arnold Rigó, 11 Michael Boroš (78´ L. Rigó), 16 Mário Lovas (67´ A. Kerekeš), 2 Kristián Albert.
Hostia odchádzali z neďalekého ihriska v Pači spokojní. Vsietili 5 gólov, jeden z nich aj darovali domácim a zahral si aj kolektív náhradníkov z lavičky. Pätici náhradníkov dali priestor v tomto meraní síl najmä v druhom polčase a hoci sa nepodieľali na strelení gólov, svoje miesto si zastali a hostia si aj ich zásluhou odviezli z Pače tri body. Druhým údajom, ktorý chváli obidva kolektívy je slušná hra a navyše bez kariet. Tretiu pochvalu si zaslúžil celý kolektív Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorý sa pričinil, že sa stal víťazom jesennej časti 7. ligy so ziskom 32 bodov.
TABUĽKA PO 14. KOLÁCH 7. LIGY
| 1. | TJ Jednota Krásnoh. Dlhá Lúka | 13 | 10 | 2 | 1 | 56:12 | 32 |
| 2. | OFK Vyšná Slaná | 13 | 9 | 3 | 1 | 49:17 | 30 |
| 3. | TJ Tatran Betliar | 12 | 9 | 0 | 3 | 36:14 | 27 |
| 4. | TJ Baník Rožňavské Bystré | 13 | 8 | 2 | 3 | 51:24 | 26 |
| 5. | MFK Rožňava B/Rudná | 13 | 8 | 0 | 5 | 41:36 | 24 |
| 6. | FK Baník Drnava | 13 | 7 | 2 | 4 | 36:27 | 23 |
| 7. | MFK Dobšiná | 13 | 6 | 1 | 6 | 34:35 | 19 |
| 8. | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | 13 | 4 | 2 | 7 | 23:29 | 14 |
| 9. | TJ Sokol Pača | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:41 | 14 |
| 10. | FK Lipovník | 13 | 4 | 2 | 7 | 21:39 | 14 |
| 11. | TJ Baník Rakovnica | 13 | 2 | 2 | 9 | 21:37 | 8 |
| 12. | FK Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 26:52 | 7 |
| 13. | OTJ Honce | 13 | 1 | 1 | 11 | 14:74 | 4 |
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.