Aj pre Gemerčanov je región Spiša častejšie navštevovaný, lebo je zaujímavý pre svoje historické objekty, nálezy i miesta aj počas letných prázdnin a dovoleniek. Využívame preto príspevok, ktorý nám ponúklo Podtatranské múzeum v Poprade. Snáď vám tento materiál poskytne aspoň približne návod, kde a ako pripraviť si svoj výlet do tohto susedného regiónu. v Lučivnej. Nález zlatého drôtu v roku 1772 z Teplice pri Poprade, v roku 1774 z Popradu a z Lučivnej.
Nález z Teplice pozostával zo zlatého drôtu sformovaného ako ozdoba na hlavu. Tento nález bol zaslaný ako dar Márii Terézii do Viedne. Popradský nález z roku 1782 uvádza vo svojom topografickom popise popradskej kotliny Samuel Augustíny ab Hortis. Bol nájdený na popradskom Zamčisku pri Kvetnici, pri vytínaní starých pňov a koreňov v roku 1774. Pozostával z hrudy zlatého drôtu.
V prvej polovici 19. storočia vydala archeologická komisia maďarskej akadémie vied v Budapešti „Sprievodcu umeleckými starožitnosťami so zvláštnym pohľadom na Maďarsko.“ Medzi inými sú uvedené aj praveké náleziská zo Spišskej župy. Uvádza sa tu aj Poprad, kde bola nájdená zlatá niť a Spišská Teplica. Rozsiahly príspevok Ľudovíta V. Riznera o náleziskách starožitností v Uhrách, v ktorom opisuje známe archeologického lokality zo Spiša. Samuel Weber, významný regionálny historik, tiež zaznačil niekoľko pravekých nálezov, objavených náhodne v minulosti, občanmi Spišskej Belej. Spomína, že na začiatku 19. stor. tamojší občan G. Lingsch našiel značné množstvo zlatého drôtu, ktorý sa mu pri oraní zachytil na brány a ktorý neskôr predal za 60 rakúskych florénov. Ďalej uvádza, že v roku 1830 sa našlo množstvo bronzovej suroviny s hmotnosťou 2,5 kg.
Dobová tlač sa zmieňuje v roku 1880 o objave archeologických pamiatok z Popradu –Matejoviec, ktoré boli zničené, pretože skočili v zlievarni. Pozoruhodný prelom nastáva v 19. storočí, keď prírodné vedy zažívajú nový rozmach. Začínajú sa výskumy osídlenia pravekého človeka. Na Spiši je v tomto čase archeológia spojená s menami priekopníkov Floriana Rómera, Samuela Rotha, Alexandra Münicha, Michala Greisigera.
Výstava pozostáva z hromadných archeologických nálezov z obdobia eneolitu a bronzovej doby. Doplnená je pokladmi mincí z Batizoviec, Spišskej Teplice a Lomničky (okres Stará Ľubovňa). Vystavované predmety pochádzajú zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade a Múzea v Kežmarku. Je určená širokej laickej verejnosti a žiakom základných a stredných škôl, ako vhodné doplnenie učiva dejepisu.
Výstava: Kniežacia hrobka z Popradu – konzervácia 2008 – 2012
Trvanie výstavy: 18.7.2013 - 21.9.2014 (výstava predĺžená)
Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach v hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky súčasníkmi zomrelého sa našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je kniežací hrob z Popradu jediným svojho druhu v Európe. Výstava „Kniežacia hrobka z Popradu - konzervácia 2008-2012“ prezentuje laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky a prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu s našimi odborníkmi i bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého Schleswigu. Celý nález bude po ukončení konzervácie koncom roku 2015 inštalovaný v Poprade ako unikátny pamätník dávnej histórie Slovenska.
Výstava: Slovenské národné povstanie pod Vysokými Tatrami
Trvanie výstavy: 26.8.2014 – 6.9.2014
Výstava pri príležitosti 70. výročia SNP bude prezentovať rozhodujúce momenty príprav a priebehu SNP s dôrazom na podtatranský región. Návštevník získa podrobnejšie informácie o organizátoroch Povstania, povstaleckých veliteľoch, vojenských jednotkách a obranných bojoch, Kežmarskej posádke, úlohe popradského letiska, zdravotníckom zabezpečení Povstania. Nebudú chýbať údaje o partizánskych skupinách a ich veliteľoch, sovietskom vzdušnom moste na pomoc SNP, nacistických represáliách a obetiach SNP.
Výstava je pripravená v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade.
Letná čitáreň 2014
Otvorená: júl – august, každú stredu od 15.00 do 19.00 h
Podtatranské múzeum v Poprade opäť otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň v priestoroch átria budovy múzea v Poprade na Vajanského ul. 72/4.
Čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú stredu od 15.00 – 19.00 h. Návštevníci budú mať možnosť posedieť si v príjemnom prostredí po holým nebom, kde im bude k dispozícii množstvo publikácii z fondu muzeálnej knižnice. Ponuka zahŕňa najnovšie čísla regionálnych periodík, publikácie z edičnej činnosti múzea, ako aj najnovšie prírastky do fondu knižnice. Pre návštevníkov je pripravený zoznam literatúry z ktorého si môžu vybrať, ale v prípade konkrétnych požiadaviek a pri dodržaní pravidiel ochrany fondu, môžu študovať aj literatúru mimo ponuky.
V prípade nepriaznivého počasia budeme naše služby poskytovať v priestoroch študovne muzeálnej knižnice.
Tešíme sa na Vašu návštevu.
V mesiaci júl a august prebehnú v Letnej čitárni tieto prednášky:
9. júl 2014 (streda) 20.00 h
100. výročie vypuknutia 1. svetovej vojny. Politická situácia v Rakúsko - Uhorsku na jej začiatku.
Prednášajúci: Mgr. Pavol Minarčák, Ph.D. Podtatranské múzeum v Poprade
23. júl 2014 (streda) 20.00 h
Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Prednáška spojená s prezentáciou novej knihy a autogramiádou autora.
Prednášajúci: Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc., Katedra archeológie FF UK Bratislava
6. august 2014 (streda) 20:00 h
SNP pod Vysokými Tatrami.
Prednáška pri príležitosti 70. výročia SNP.
Prednášajúci: Marcel Maniak, OV SZPB Poprad
20. august 2014 (streda) 20:00 h
Pecha Kucha Night
Živá prezentácia architektov, dizajnérov, výtvarných umelcov, teoretikov architektúry, dizajnu a výtvarného umenia a ďalších zaujímavých kultúrnych a spoločenských projektov a iniciatív.
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
Poprad Vajanského 72/4:
pondelok: zatvorené
utorok - piatok: 9.00 - 17.00 h
sobota - nedeľa: 13.00 - 17.00 h
Z prevádzkových dôvodov sa upravujú otváracie hodiny v Podtatranskom múzeu v Poprade – Spišskej Sobote do konca septembra takto:
utorok - piatok: 10.00 - 14.00 h
pondelok, sobota, nedeľa: zatvorené
V prípade záujmu, sa môžu skupiny v počte nad 15 osôb nahlásiť na prehliadku múzea aj mimo stanovených otváracích hodín okrem pondelka
(v čase 9.00 - 16.00 h, sobota - nedeľa: 13.00 – 16.00 h), najneskôr 3 dni dopredu na tel. č.: 052/77 21 924 do 14. 00 hod. príp. na e –mail: sekretariát @muzeumpp.sk
Aktuálne informácie o výstavách, podujatiach sa dozviete na webovej stránke múzea www.muzeumpp.sk.
PhDr. Magdaléna Bekessová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.