Na prvej výstave roku 1882 bolo vystavených 1 244 exponátov a 568 z nich sa stalo základom zbierkového fondu, ktorý sa do dnešných dní rozrástol na neuveriteľných 97 495 predmetov. Najpočetnejší je historický fond, ktorý tvorí 27 301 zbierok, archeologický s 21 270 zbierkami a etnografický s 8 266 zbierkami. Vo fonde prírodných vied je evidovaných 5 905 zbierok, vo fonde výtvarného umenia 1 973 zbierok a historický knižný fond tvorí 32 780 knižných jednotiek.
Gemersko-malohontské múzeum je regionálnym múzeom s komplexnou múzejnou dokumentáciou vývoja prírody a spoločnosti regiónu Gemer-Malohont a od roku 1996 sa špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Gemer-Malohont i v širšom okolí.
Pri príležitosti 130. výročia vzniku Gemersko-malohontského múzea - 14. septembra 2012 sme pripravili oslavy, ktorých súčasťou bola slávnostná konferencia a otvorenie výstav venovaných histórii a zbierkovým fondom múzea. Počas konferencie na Obvodnom úrade v Rimavskej Sobote odzneli dva referáty – 130 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea v podaní riaditeľky múzea PhDr. Oľgy Bodorovej a 130 rokov formovania zbierok a dokumentačných fondov Gemersko-malohontského múzea v podaní zástupcu riaditeľky múzea RNDr. Jána Aláča. Záver konferencie sa niesol v znamení poďakovaní sa osobnostiam, ktoré sa pričinili o rozvoj múzea ako dlhoroční pracovníci a kolektívom na Slovensku i v zahraničí za dlhoročnú spoluprácu. Spolu sme ocenili 20 osobností a kolektívov. Zoznam ocenených nadväzuje na predošlých ocenených z osláv v roku 2007 a 2002.
Ocenenia získali:
1. Zdenka Svoreňová – za 29 rokov práce v múzeu
2. Júlia Ferleťáková – za 27 rokov práce v múzeu
3. Marta Hansková – za 22 rokov práce v múzeu
4. Mgr. Elena Lindisová – za 20 rokov práce v múzeu
5. Alžbeta Nagyová – za 19 rokov práce v múzeu
6. Mgr. Iveta Krnáčová – za 17 rokov práce v múzeu
7. Irena Pósová – za 17 rokov práce v múzeu
8. Mgr. Iveta Kaczarová Iveta – za členstvo v Komisii pre tvorbu zbierok
9. Prof. Václav Furmánek, CSc. – za príspevky do zborníka múzea a dlhoročnú spoluprácu
10. Mgr. Edita Kušnierová Edita - za členstvo v Komisii pre tvorbu zbierok a za príspevky do zborníka múzea
11. Prof. Leon Sokolovský, CSc. - za príspevky do zborníka múzea a dlhoročnú spoluprácu
12. PhDr. Ján Žilák, CSc. - za príspevky do zborníka múzea
13. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
14. Banskobystrický samosprávny kraj
15. Ministerstvo vnútra – Štátny archív pobočka Rimavská Sobota – za spoluprácu
16. Mestská galéria v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
17. Základná umelecká škola v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
18. Správa Chránenej krajinne oblasti Cerová vrchovina v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
19. Centrum voľného času Relax v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
20. Nógrádi Történeti Múzeum v Salgótarjáne (Maďarsko)
Po slávnostnej konferencii sa pokračovalo vernisážou v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Verejnosti sa sprístupnili dve výstavy - 130 rokov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, na ktorých mohli hostia vidieť zbierkové predmety, ktoré ležali v depozitároch desiatky rokov.
Výstava 130 rokov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote predstavuje históriu múzea od Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy z roku 1882 až po súčasnosť s dôrazom na formovanie sa zbierkových fondov. Prostredníctvom rôznych druhov dokumentov, plagátov a fotografií, reflektujúcich minulosť i súčasnosť, sa predstaví bohatý archívny materiál Gemersko-malohontského múzea. Doplnený je o zbierky historického a výtvarného fondu. Z historického zbierkového fondu sú vystavené zbierky nadobudnuté počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea Jána Fábryho v podobe cennej numizmatickej zbierky, medailí a vyznamenaní, školských učebných pomôcok a výrobkov cechových organizácií. V neposlednom rade sú vystavené relikvie a rekvizity vojnových období od 18. storočia až po prvú svetovú vojnu so zreteľom na vojnové konflikty 19. storočia. Zbierkový fond výtvarného umenia je zastúpený portrétmi autorov spätých s Gemer-Malohontom – Fratišek Plachy, Július Rudnay, Eduard Putra, Eugen Makovitz a Mikuláš Holéczy. Vystavené sú aj sochárske diela jedného z najslávnejších maďarských sochárov 19. storočia – Mikuláša Izsóa, žiaka Istvána Ferenczyho – mramorové vajíčko, jeho prvá práca a busta Sándora Petöfiho z prvej expozície z roku 1913. Zaujímavá je aj drevená socha sediaceho Krista – dar z pozostalosti maďarského básnika a dramatika Imricha Madácha.
Časť výstavy má byť akousi rekonštrukciou prvej Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy z roku 1882. Najvzácnejšími zbierkami výstavy sú predmety, ktoré v septembri roku 1882 múzeu zapožičal Dionýz Andrássy (1835 – 1913), spravovateľ hradu Krásna Hôrka a pravdepodobne posledný mužský potomok vetvy Andrássyovcov z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zapožičaných bolo približne 30 predmetov a po 130-tich rokoch sa časť tejto zbierky opäť vráti do Rimavskej Soboty. Vystavené sú portréty Andrássyovcov, výrobky habánov a dve pušky a z fondu Gemersko-malohontského múzea 12 miniatúrnych portrétov uhorských šľachticov a tri portréty od Júliusa Sándyho.
Výstava je otvorená do 31. decembra 2012.
Výstava Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote predstavuje „klenoty“ zbierkového fondu z odborov: prírodné vedy, etnológia, archeológia a historický knižný fond (historické a výtvarné zbierky sú súčasťou výstavy 130 rokov Gemersko-malohontského múzea).
V prírodovednej časti sú vystavené prírodniny pochádzajúce z rôznych častí Európy, z Afriky, Ázie, Severnej i Južnej Ameriky - napríklad sup bielohlavý, aligátor severoamerický, minerály, horniny a skameneliny z Indie, Južnej a Severnej Ameriky či schránky morských mäkkýšov zo Stredozemného mora a východnej Indie.
Zaujímavosťou archeologického zbierkového fondu je na prvý pohľad obyčajný hrniec súdkovitej profilácie, zdobený obežnými rytými ryhami, pochádzajúci zo 14. storočia, ktorý sa podarilo po viac ako 110 rokoch identifikovať na základe pohľadnice z archeologického výskumu na hrade Latorvár (1901), pri obci Sály (pri meste Miškovec, Maďarsko). Pohľadnica, uložená v archíve múzea, vniesla „svetlo“ na tento hrniec, o ktorom sa predpokladalo, že pochádza zo Sobôtky. Pozornosť si zasluhujú aj nálezy z obdobia paleolitu, nálezy keramiky zo Včeliniec, nálezy bronzovej industrie, antických Keltov i zo stredovekej Rimavskej Soboty.
Etnologický zbierkový fond je prezentovaný mužským a ženským sviatočným odevom z Veľkého Blhu pochádzajúci z polovice 19. storočia, ktorý bol vystavený len raz – v rámci prvej stálej expozície múzea v roku 1913. Vystavené sú predmety zahŕňajúce ľudové bývanie a remeslá typické pre región. Tiež môžete vidieť zbierky prezentujúce rómske etnikum, najmä v oblasti kováčstva, výroby nepálených tehál či tkania cigánských tkaníc a pletenia rohoží z kukuričného šúpolia a slamy. Prezentovaný sú aj najvýznamnejší rómski muzikanti Gemera-Malohontu a spôsob bývania Rómov.
Z historického knižného fondu múzea sú vystavené historické knižničné dokumenty, slovenské periodiká z 19. storočia, regionálne periodiká a zborníky, výročné správy spolkov a škôl, kalendáre a ďalšia inojazyčná historická krásna i náučná literatúra.
Po otvorení výstav nasledoval slávnostný prípitok a recepcia, počas ktorej sa krájala i narodeninová torta. 130-te narodeniny s nami prišlo osláviť takmer 170 ľudí.
Mgr. Martina Mareková
{gallery}kultura/muzeum/130/foto{/gallery}
{jcomments on}
































Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré existuje v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Spolok gemerského župného múzea. Na usporiadaní výstavy sa podieľala najmä vtedajšia šľachta regiónu, ktorá zapožičala predmety na výstavu. Výstavu usporiadali v budove bývalých delostreleckých kasární, v ktorej múzeum sídli od roku 1910. Zakladateľmi múzea boli Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-