ktoré sa žiaci pokúšali prečítať. Najväčšia pozornosť však bola venovaná dobovým fotografiám Rožňavy z roku 1938, kedy bola obsadená maďarským vojskom; a vojenským preukazom a knižkám, ktoré boli jedinou ozajstnou legitimáciou vojaka základnej vojenskej služby. Čo sa medailí týka, najviac obdivované boli Plakety profesora MUDr. Jana Janského (hovorovo Janského plakety) ako ocenenie odovzdávané bezpríspevkovým darcom krvi. Po prezretí výstavy nasledovala PowerPointová prezentácia, pomocou ktorej ich kurátorka previedla aspoň z časti zaujímavými zbierkami uloženými vo fonde histórie Baníckeho múzea v Rožňave. Z prezentácie pútali pozornosť historické fotografie s rôznymi témami ako Veľká noc, Vianoce a pohľadnice zemepisné. Návštevníkov zaujali najmä z obdobia prvej svetovej vojny, na ktorých sú reálne zachytené udalosti z frontu a vojaci aj pri tých najbežnejších činnostiach. Zaujímavosťou bola cestovná legitimácia Uhorských kráľovských železníc a preukážka totožnosti ako „predchodcov“ dnešnej cestovnej preukážky a občianskeho preukazu. Vďaka dobovým fotografiám, bankovým šekom, či pokynom Konzulátu USA pre žiadateľov o víza bolo žiakom priblížené vysťahovalectvo na začiatku 20. storočia.
V piatok, 15. apríla 2016, bola pre študentov gymnázia po komentovanej prehliadke výstavy pripravená PowerPointová prezentácia s názvom Vyznamenania, rády a dekorácie v zbierkach SNM – Múzeum Betliar. Odbornou prezentáciou študentov uviedla do problematiky vedúca Oddelenia histórie, zbierok a výstavnej činnosti SNM – Múzea Betliar Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD. Študentom tak priblížila jednotlivé vyznamenania rôznych radov a tried zachované v kaštieli Betliar, ktorých nositeľmi bola šľachta, a teda aj rod Andrássyovcov.
Pútavou formou predstavila históriu rádov a radov, radovú symboliku, triedy jednotlivých radov a laické rytierske rády. Z nich zaujali pozornosť najmä dámske rády, dôvody ich udeľovania, ale predovšetkým členovia Andrássyovského rodu, ktorí boli dekorovaní.
Z nižších foriem vyznamenaní študentom predstavila dekorácie z celej vtedajšej Európy, pričom nechýbali ani dekorácie z Osmanskej ríše, Ruska či Vatikánu, s ich detailným popisom. Pri tejto príležitosti zároveň študentov pozvala do kaštieľa Betliar na prehliadku vyobrazení majiteľov a nositeľov vyznamenaní v ich pôvodnom prostredí.
Touto cestou by sme chceli Mgr. Silvii Lörinčíkovej, PhD. ako aj SNM – Múzeu Betliar poďakovať za ústretovosť a dobrú spoluprácu.
Petronela Bodnárová
Foto: Janka Vaisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a