Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu nie je len názov filmu. Je to najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia realizovaného s cieľom predstaviť kultúrne dedičstvo národa a krajiny, poukázať na význam jeho ochrany a oddychovou formou predstaviť činnosť múzea a jeho dôležitosť pre uchovávanie informácií budúcim generáciám.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov a informácií.
Gemersko-malohontské múzeum sa tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a výstav a bohatým sprievodným programom. Riaditeľka múzea - PhDr. Oľga Bodorová, slávnostným príhovorom otvorí podujatie v sobotu 21. mája o 18.00 hodine na nádvorí múzea.
Výstava Tornaľa – Dobogó. Významné archeologické nálezisko z doby bronzovej Vás zavedenie do obdobia doby bronzovej do mestečka Tornaľa (poloha Dobogó), kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších pohrebísk pilinskej a kyjatickej kultúry. Na výstave budú vôbec prvý krát vystavené hrobové nálezy pochádzajúce zo všetkých archeologických výskumov, vykonaných na tomto pohrebisku. Prvé archeologické nálezy zistil generál Radola Gajda v roku 1923. Ďalší archeologický výskum, v roku 1959, vykonal profesor Gejza Balaša. V rokoch 1966 a 1968 pohrebisko kompletne preskúmal profesor Václav Furmánek z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý Vám ako hosť večera môže o výskumoch osobne porozprávať. Na pohrebisku bolo odkrytých celkom 280 hrobov pilinskej a kyjatickej kultúry. Predpokladá sa, že na základe koncentrácie hrobov a plochy pohrebiska, mohlo byť na tomto pohrebisku uložených najmenej 10 000 hrobov.
V spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši Vám predstavíme jedného z najvýznamnejších osobností umenia z prelomu 19. a 20.
storočia v Uhorsku – maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919). Vystavené budú náčrty a skice z maliarových denníkov – skicárov, v ktorých môžeme rozpoznať autorovu snahu o zaznamenanie daných momentov, okolitého prostredia, osôb a nálad vo forme vizuálneho denníka. Výstavou Ladislav Mednyánszky: Kresba chceme poukázať na priateľský vzťah Ladislava Mednyánszkeho s Oliverom a Margitou Gömöry zo Širkoviec, čoho dôkazom je osobná korešpondencia medzi
maliarom a Oliverom Gömörym, do ktorej budete môcť nahliadnuť.
Okrem uvedených výstav si môžete pozrieť aj tretiu, aktuálnu výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá zachytáva pestrosť, krásu a rôznorodosť výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry, sprístupnenú 5. mája pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota. Hosťom večera bude Dr. h. c. prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc., popredný slovenský a európsky uznávaný archeológ. Václav Furmánek sa narodil v roku 1942 v Ostrave – Vítkoviach. S vyznamenaním vyštudoval Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, odbor archeológia. Po ukončení štúdií sa zamestnal v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre, kde pracuje dodnes. Viedol množstvo záchranných a archeologických výskumov v rôznych oblastiach Slovenska, predovšetkým v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont (Tornaľa, Radzovce, Drňa, Pinciná, Kyjatice, Včelince, Cinobaňa). Jeho bohatá publikačná činnosť predstavuje 19 monografií, 265 vedeckých a odborných publikácií, správy, recenzie, články na internete a populárno-vedné príspevky. Citačný index Václava Furmánka prekročil 2500 citácií, pričom viac ako polovica sú zahraničné ohlasy. Ako vedecký pracovník a odborník je členom viacerých komisií a aktívne sa podieľa na domácej i zahraničnej vedeckej spolupráci. Je autorom a realizátorom archeologického skanzenu v Kyjaticiach, ako aj archeologickej expozície Gemersko-malohontského múzea. Je držiteľom viacerých ocenení a v októbri 2013 mu bol udelený čestný titul Doktor honoris causa za prínos v rozvoji slovenskej a európskej archeológie a za rozvíjanie pozitívneho vzťahu študentov k štúdiu histórie.
Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ktorá bude spojená s ukážkou remeselných prác a produktov. Návštevníci sa dozvedia zaujímavosti o pestovaní a spracovaní ľanu, o tkaní na krosnách a pradení na kolovrátku, o výrobe tradičných cigánskych tkaníc a pletení povrazov, o spracovaní hliny, o výrobe fujár a píšťal a ich zdobení tradičnými technikami, o výrobe lubových košíkov a rezbárstve. Na Gazdovskom dvore nájdete živé domáce zvieratá, remeselnú dielňu a môžete ochutnať poľovnícky guľáš. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity – kreslenie, skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie z hliny, tkanie na krosnách, výroba cigánskych tkaničiek.
Mgr. Martina Mareková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-