Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu nie je len názov filmu. Je to najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia realizovaného s cieľom predstaviť kultúrne dedičstvo národa a krajiny, poukázať na význam jeho ochrany a oddychovou formou predstaviť činnosť múzea a jeho dôležitosť pre uchovávanie informácií budúcim generáciám.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov a informácií.
Gemersko-malohontské múzeum sa tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a výstav a bohatým sprievodným programom. Riaditeľka múzea - PhDr. Oľga Bodorová, slávnostným príhovorom otvorí podujatie v sobotu 21. mája o 18.00 hodine na nádvorí múzea.
Výstava Tornaľa – Dobogó. Významné archeologické nálezisko z doby bronzovej Vás zavedenie do obdobia doby bronzovej do mestečka Tornaľa (poloha Dobogó), kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších pohrebísk pilinskej a kyjatickej kultúry. Na výstave budú vôbec prvý krát vystavené hrobové nálezy pochádzajúce zo všetkých archeologických výskumov, vykonaných na tomto pohrebisku. Prvé archeologické nálezy zistil generál Radola Gajda v roku 1923. Ďalší archeologický výskum, v roku 1959, vykonal profesor Gejza Balaša. V rokoch 1966 a 1968 pohrebisko kompletne preskúmal profesor Václav Furmánek z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý Vám ako hosť večera môže o výskumoch osobne porozprávať. Na pohrebisku bolo odkrytých celkom 280 hrobov pilinskej a kyjatickej kultúry. Predpokladá sa, že na základe koncentrácie hrobov a plochy pohrebiska, mohlo byť na tomto pohrebisku uložených najmenej 10 000 hrobov.
V spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši Vám predstavíme jedného z najvýznamnejších osobností umenia z prelomu 19. a 20.
storočia v Uhorsku – maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919). Vystavené budú náčrty a skice z maliarových denníkov – skicárov, v ktorých môžeme rozpoznať autorovu snahu o zaznamenanie daných momentov, okolitého prostredia, osôb a nálad vo forme vizuálneho denníka. Výstavou Ladislav Mednyánszky: Kresba chceme poukázať na priateľský vzťah Ladislava Mednyánszkeho s Oliverom a Margitou Gömöry zo Širkoviec, čoho dôkazom je osobná korešpondencia medzi
maliarom a Oliverom Gömörym, do ktorej budete môcť nahliadnuť.
Okrem uvedených výstav si môžete pozrieť aj tretiu, aktuálnu výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá zachytáva pestrosť, krásu a rôznorodosť výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry, sprístupnenú 5. mája pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota. Hosťom večera bude Dr. h. c. prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc., popredný slovenský a európsky uznávaný archeológ. Václav Furmánek sa narodil v roku 1942 v Ostrave – Vítkoviach. S vyznamenaním vyštudoval Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, odbor archeológia. Po ukončení štúdií sa zamestnal v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre, kde pracuje dodnes. Viedol množstvo záchranných a archeologických výskumov v rôznych oblastiach Slovenska, predovšetkým v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont (Tornaľa, Radzovce, Drňa, Pinciná, Kyjatice, Včelince, Cinobaňa). Jeho bohatá publikačná činnosť predstavuje 19 monografií, 265 vedeckých a odborných publikácií, správy, recenzie, články na internete a populárno-vedné príspevky. Citačný index Václava Furmánka prekročil 2500 citácií, pričom viac ako polovica sú zahraničné ohlasy. Ako vedecký pracovník a odborník je členom viacerých komisií a aktívne sa podieľa na domácej i zahraničnej vedeckej spolupráci. Je autorom a realizátorom archeologického skanzenu v Kyjaticiach, ako aj archeologickej expozície Gemersko-malohontského múzea. Je držiteľom viacerých ocenení a v októbri 2013 mu bol udelený čestný titul Doktor honoris causa za prínos v rozvoji slovenskej a európskej archeológie a za rozvíjanie pozitívneho vzťahu študentov k štúdiu histórie.
Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ktorá bude spojená s ukážkou remeselných prác a produktov. Návštevníci sa dozvedia zaujímavosti o pestovaní a spracovaní ľanu, o tkaní na krosnách a pradení na kolovrátku, o výrobe tradičných cigánskych tkaníc a pletení povrazov, o spracovaní hliny, o výrobe fujár a píšťal a ich zdobení tradičnými technikami, o výrobe lubových košíkov a rezbárstve. Na Gazdovskom dvore nájdete živé domáce zvieratá, remeselnú dielňu a môžete ochutnať poľovnícky guľáš. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity – kreslenie, skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie z hliny, tkanie na krosnách, výroba cigánskych tkaničiek.

Mgr. Martina Mareková