Listy Ladislava Mednyánszkeho si návštevníci môžu pozrieť počas celého mesiaca máj, každý pracovný deň od 8:00 do 16:00, ale aj počas víkendov od 9:00 do 16:00. Na vystavené listy nadviaže výstava venovaná výtvarnej tvorbe – kresbe Ladislava Mednyánszkeho, ktorá bude verejnosti sprístupnená 21. mája počas Noci múzeí a galérií 2016. Výstavu pripravujeme v spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa a vyrastal v Beckove, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach, študoval v Mníchove a Paríži. Navštívil Barbizon a absolvoval študijné pobyty v Taliansku a Francúzsku. Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a Paríži. Bol neustále na cestách po celom Uhorsku a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok.
O Mednyánszkeho priateľskom vzťahu ku Gömöryovcom sa dozvedáme z jeho denníkov (v slovenčine vyšli tlačou v roku 2007), v ktorých spomína Širkovce a priateľa „Oliho“, ale tiež jeho manželku Margitu a ďalších, počas návštevy širkovského kaštieľa. Gömöry sa s Mednyánszkym zoznámil ešte v Budapešti, kde študoval právo a neskôr v rokoch 1896 - 1912 plnil funkciu tlačového tajomníka Úradu predsedu vlády. V archíve múzea sa doposiaľ podarilo identifikovať osem Mednyánszkeho listov, z toho sedem v nemčine a jeden v maďarčine. V prípade nemeckých bolo ich čítanie zložitejšie, keďže sú písané starým nemeckým písmom tzv. kurentom (Kurrentschrift), čo je nemecká obdoba novogotického kurzívneho písma, používaná od 16. storočia takmer do polovice 20. storočia. Mednyánszky v nich svojho priateľa oslovuje „Milý had“ (Liebe Schlange); v jednom prípadne je slovo „had“ nahradené kresbou hada. Sám sa podpisuje ako „Starý pes“ (Öreg kutya). Toto boli hlavné identifikačné znaky, na základe ktorých sa dalo určiť pisateľa a adresáta listov. Mednyánszky bol známy tým, že svojim priateľom dával zvieracie mená - prezývky, podľa charakterových vlastností alebo vonkajšej podoby. Listy nie sú presne datované, väčšinou je uvedený len deň a mesiac, s výnimkou troch, kde jeden je pravdepodobne z roku 1889 a dva z roku 1909. Mednyánszky ich písal z Budapešti, iba pri jednom je uvedená Viedeň. Majú charakter krátkych správ, v ktorých píše o bežných každodenných záležitostiach, o stretnutiach s priateľmi, prosí ho o láskavosti a v závere nezabudne pozdravovať „milostivú“ (Gnädige), čiže Margitu Gömöry. V dvoch listoch sa zmieňuje o Karolíne Glück a spomína záležitosť s pasom pre jej syna. Glückovci boli rodina, u ktorých Mednyánszky istý čas býval na ulici Klauzál 2 v Budapešti. Pani Glücková mu požičiavala aj peniaze, čo spôsobilo, že bol do konca života jej dlžníkom. V liste, ktorý je písaný v maďarčine Gömöryho neoslovuje „had“ ale „Oli“. Prosí ho o pomoc pre Leporidesa (zatiaľ sa nepodarilo jednoznačne určiť, komu patrí táto zvieracia prezývka) a uvádza svoju adresu na ulici Práter 9 v Budapešti, kde si prenajímal ateliér v nájomnom dome tzv. Gonda-ház.
Výskum ohľadom presnejšieho datovania a obsahu listov bude ďalej pokračovať a rovnako sa pokúsime pátrať po odpovediach na tieto listy zo strany Olivera Gömöryho. Ich vzájomná korešpondencia tak bude dopĺňať doteraz známu a publikovanú korešpondenciu a denníky Ladislava Mednyánszkeho.
Mgr. Angelika Kolár
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.