Listy Ladislava Mednyánszkeho si návštevníci môžu pozrieť počas celého mesiaca máj, každý pracovný deň od 8:00 do 16:00, ale aj počas víkendov od 9:00 do 16:00. Na vystavené listy nadviaže výstava venovaná výtvarnej tvorbe – kresbe Ladislava Mednyánszkeho, ktorá bude verejnosti sprístupnená 21. mája počas Noci múzeí a galérií 2016. Výstavu pripravujeme v spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa a vyrastal v Beckove, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach, študoval v Mníchove a Paríži. Navštívil Barbizon a absolvoval študijné pobyty v Taliansku a Francúzsku. Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a Paríži. Bol neustále na cestách po celom Uhorsku a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok.
O Mednyánszkeho priateľskom vzťahu ku Gömöryovcom sa dozvedáme z jeho denníkov (v slovenčine vyšli tlačou v roku 2007), v ktorých spomína Širkovce a priateľa „Oliho“, ale tiež jeho manželku Margitu a ďalších, počas návštevy širkovského kaštieľa. Gömöry sa s Mednyánszkym zoznámil ešte v Budapešti, kde študoval právo a neskôr v rokoch 1896 - 1912 plnil funkciu tlačového tajomníka Úradu predsedu vlády.
V archíve múzea sa doposiaľ podarilo identifikovať osem Mednyánszkeho listov, z toho sedem v nemčine a jeden v maďarčine. V prípade nemeckých bolo ich čítanie zložitejšie, keďže sú písané starým nemeckým písmom tzv. kurentom  (Kurrentschrift), čo je nemecká obdoba novogotického kurzívneho písma, používaná od 16. storočia takmer do polovice 20. storočia. Mednyánszky v nich svojho priateľa oslovuje „Milý had“ (Liebe Schlange); v jednom prípadne je slovo „had“ nahradené kresbou hada. Sám sa podpisuje ako „Starý pes“ (Öreg kutya). Toto boli hlavné identifikačné znaky, na základe ktorých sa dalo určiť pisateľa a adresáta listov. Mednyánszky bol známy tým, že svojim priateľom dával zvieracie mená - prezývky, podľa charakterových vlastností alebo vonkajšej podoby. Listy nie sú presne datované, väčšinou je uvedený len deň a mesiac, s výnimkou troch, kde jeden je pravdepodobne z roku 1889 a dva z roku 1909. Mednyánszky ich písal z Budapešti, iba pri jednom je uvedená Viedeň. Majú charakter krátkych správ, v ktorých píše o bežných každodenných záležitostiach, o stretnutiach s priateľmi, prosí ho o láskavosti a v závere nezabudne pozdravovať „milostivú“ (Gnädige), čiže Margitu Gömöry. V dvoch listoch sa zmieňuje o Karolíne Glück a spomína záležitosť s pasom pre jej syna. Glückovci boli rodina, u ktorých Mednyánszky istý čas býval na ulici Klauzál 2 v Budapešti. Pani Glücková mu požičiavala aj peniaze, čo spôsobilo, že bol do konca života jej dlžníkom. V liste, ktorý je písaný v maďarčine Gömöryho neoslovuje „had“ ale „Oli“. Prosí ho o pomoc pre Leporidesa (zatiaľ sa nepodarilo jednoznačne určiť, komu patrí táto zvieracia prezývka) a uvádza svoju adresu na ulici Práter 9 v Budapešti, kde si prenajímal ateliér v nájomnom dome tzv. Gonda-ház.
Výskum ohľadom presnejšieho datovania a obsahu listov bude ďalej pokračovať a rovnako sa pokúsime pátrať po odpovediach na tieto listy zo strany Olivera Gömöryho. Ich vzájomná korešpondencia tak bude dopĺňať doteraz známu a publikovanú korešpondenciu a denníky Ladislava Mednyánszkeho.
Mgr. Angelika Kolár