Podujatie na Slovensku už tradične organizuje Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci so Slovenským národným múzeom, ktoré je zároveň hlavným koordinátorom Noci múzeí a galérií v Bratislave. Za najväčších „lídrov“ hlavného mesta: Múzeum mesta Bratislavy v jeho 10 múzeách navštívilo 8 474 ľudí, v Múzeu Dopravy si najmä jazdu na plošine parného rušňa Albatros a zbierku kuriozít užívalo 3 241 návštevníkov a v Slovenskej národnej galérii najviac záujemcov prilákalo čítanie z knihy návštev s Robom Rothom (účasť dokopy 2 200 osôb).
DU Kunsthalle k výstave Strach z neznámeho ponúkol tzv. Restaurant Day – ochutnávku cudzokrajných jedál. Program pritiahol 2 081 návštevníkov. Z menších a menej známych inštitúcií zaujal Pechotný zrub B S 6 Vrba ako súčasť petržalského opevnenia z I. republiky, kde v dobových kostýmoch sprevádzali ešte aj po polnoci, či Múzeum školstva a pedagogiky s ukážkou historických foriem písania.
PHOTOPORT – Centrum vizuálneho umenia zorganizoval projekciu v záhradnom kine, Slovenské centrum dizajnu workshopy pre deti aj širokú verejnosť. Zaujímavosťou z Ústredia ľudovej umeleckej výroby bolo sprístupnenie priestorov studne. Svojich návštevníkov mali aj renomované galérie: Galéria Umelka (484) a Galéria Nedbalka (1135). Do NMaG 2016 sa zapojilo aj Múzeum Divadelného ústavu výstavami v budovách SND. Fotografické knihy si počas ich veľkého výpredaja mohli kúpiť záujemcovia v Stredoeurópskom dome fotografie, a Vodárenské múzeum BVS prezentovalo vodný zdroj ostrova Sihoť.
Spomedzi 18-tich múzeí Slovenského národného múzea najvyšší záujem už tradične zaznamenalo Prírodovedné múzeum v Bratislave. Hitom sa stala výstava Fascinujúci svet pavúkov a škorpiónov. Rovnako lákali aj astronomické, zoologické či botanické témy, napríklad tá o čiarovom kóde života. Múzeum svojou návštevou potešilo 6 202 ľudí.
Komentované prehliadky výstav na Bratislavskom hrade – v Historickom múzeu, napríklad o Ľudovítovi Štúrovi, prilákali 2 345 ľudí. Židovská kultúra, zvyky, sviatky cez tvorivé dielne, prednášky či dokumentárne filmy obohatili tých, ktorí zavítali počas NMaG do Múzea židovskej kultúry (726). V kúriách v Podhradí, ktoré sú sídlom 4-och múzeí SNM, znela hudba – jazz aj gajdošská muzika. A otvorené bolo aj u archeológov – deťom sa páčili stredoveké tvorivé dielne, dospelým zas súboje slovanských bojovníkov. Tí, ktorí prišli do SNM-Múzea kultúry Chorvátov sa na jednej z prednášok presvedčili o tom, že Chorvátsko, to nie sú len pláže. Program o fortifikačnej a skladovej funkcii Hradu Červený Kameň navštívilo 1 137 návštevníkov. Výstavu Krásna nevesta v Múzeách v Martine úspešne rozšírila prehliadka svadobných šiat od 60.-tych rokov 20. storočia až po súčasnosť. Kaštieľ Betliar ožil starými legendami, ktoré upútali pozornosť 1 033 ľudí. Záujemcovia sa dostali aj do jeho bežne neprístupnej historickej knižnice. Noc plnú legiend a čarovnej atmosféry zažili tiež návštevníci Spišského hradu. Živo bolo vo všetkých múzeách.
Podľa predbežných informácií Zväzu múzeí na Slovensku si podujatie stále udržiava svoju popularitu. Konkrétne čísla návštevnosti za celé Slovensko budú známe v priebehu týždňa, ale už teraz je zrejmé, že Noc múzeí a galérií 2016 splnila svoj cieľ – prezentovať kultúru lákavým spôsobom a zároveň aj prácu tých, ktorí sa jej venujú.
Dagmar Brisudová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.