v neskoršom období používaná v Hnúšti. Zaujímavosťou je i úzka drevená formička s vbitými plieškami v tvare jemných lístkov. Nie je to modrotlačová forma v pravom slova zmysle – v ľudovom prostredí sa používala na otláčanie vzoru pred vyšívaním. Modrotlačové formy si návštevníci môžu pozrieť počas celého mesiaca jún, každý pracovný deň od 8:00 do 16:00, ale aj počas víkendov od 9:00 do 16:00.
Modrotlač je látka s potlačeným negatívnym vzorom – vytvára ho tzv. krycia zmes, ktorá sa pomocou formy nanáša na naškrobené plátno. Po jej zaschnutí sa plátno farbí v indigovom roztoku, pričom zmes zabráni farbe na danom mieste preniknúť k látke. Krycia zmes sa následne odstráni v roztoku kyseliny sírovej a vzor ostane biely.
Na územie Slovenska začala modrotlač vo väčšej miere prenikať koncom 18. storočia, pričom najväčší rozkvet jej výroba dosiahla v 19. storočí. Modrotlačové dielne sa nachádzali najmä v regiónoch, kde mali dostatočný prísun kvalitného plátna. K takýmto oblastiam v minulosti patril aj región Gemer – Malohont (dnešné okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava), kde sa dielne ešte začiatkom 20. storočia nachádzali v mestách Jelšava, Dobšiná a Rožňava. Modrotlačové textílie sa najskôr udomácnili v meštianskom prostredí. Keď ich odtiaľ vytlačili rôzne továrensky vyrobené materiály, najmä kartúny, prenikli v pol. 19. storočia do ľudového prostredia, kde sa stali materiálom na výrobu rôznych častí ľudového odevu.
Najstaršie modrotlačové formy, pochádzajúce ešte z 18. storočia, boli drevené, zhotovené prevažne z hruškového, prípadne čerešňového, orechového či javorového dreva. Tieto sa používali najmä na otláčanie väčších vzorov. Mnohí modrotlačiari v tomto období si formy vyrábali sami, prípadne ich dávali zhotovovať drevorezbárom. Koncom 18. storočia prišla móda menších vzorov, na čo celodrevené formy neboli vhodné, a tak sa začali na zhotovenie jemnejšieho vzoru používať rôzne tvarované mosadzné pliešky vbíjané do drevenej podložky. Formy mali rôzne tvary a rozmery v závislosti od toho, ktorú časť látky mali potlačiť, napr. štvorcové formy sa používali na celoplošný vzor, pozdĺžne formy sa používali na potláčanie okrajov látok a pod.
Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.