Nález si môžu návštevníci pozrieť v termíne od 1. do 31. júla 2016 v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea.
Počas archeologického výskumu v rokoch 2010 - 2011 bolo zistených viacero výnimočných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nález dvoch drevených kolov. V hĺbke 1,40 m od pôvodnej úrovne terénu boli odkryté dve torzá kolov o celkovej dĺžke cca 40 cm a s priemerom cca 22 cm. Po začistení a kompletnom odkrytí terénnej situácie, v hĺbke 1,50 m od pôvodnej úrovne terénu bola identifikovaná vrstva svetlohnedej farby, sypkej konzistencie. Túto vrstvu môžeme interpretovať ako žľab, do ktorého boli koly palisády uložené.
Odkrytú terénnu situáciu môžeme interpretovať ako nálezy pozostatkov drevenej kolovej palisády, uloženej do vyhĺbeného žľabu. Odkrytá bola pravdepodobne časť palisády zhotovená z drevených kolov. Pôvodná palisáda bola vedená v smere SZ – JV.
Odkrytá terénna situácia korešponduje s jedinou známou vedutou mesta Rimavská Sobota, ktorú predstavuje obraz s názvom „Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769“, zhotovený technikou oleja na plátne okolo roku 1771 neznámym autorom. Obraz zobrazuje epizódu z dejín mesta Rimavská Sobota – šarvátku, medzi kalvínskymi a katolíckymi veriacimi. V mieste situovania archeologického výskumu na súčasnej ulici B. Bartóka je zaznamenaná časť drevenej palisády, tiahnuca sa v smere SV – JZ, popri okraji novovekého mesta.
Vo výplni žľabu pre uloženie palisády bolo zistených niekoľko keramických fragmentov, ktoré môžeme rámcovo zaradiť do obdobia 14. – 15. storočia. Vykonaná bola aj dendrochronologická analýza nálezov drevených kolov, ktorá preukázala, že strom (dub) na zhotovenie kola, bol zoťatý v roku 1541. Môžeme teda oprávnene predpokladať, že koly pochádzajú z obdobia okolo polovice 16. storočia. Nemôžeme ani vylúčiť, že prvé koly boli do palisády osadené už v období 14. – 15. storočia, tak ako na to poukazuje keramický materiál. Koly palisády bolo nevyhnutné totiž v určitých intervaloch obnovovať.
Mesto Rimavská Sobota získava v rokoch 1334 - 1335 od samotného panovníka Karola Róberta také slobody a výsady ako majú kráľovskí hostia a mešťania v Budíne vrátane práva postaviť mestské hradby a bašty. Mesto Rimavská Sobota si však kamenné hradby nikdy nevybudovalo. Podľa vyššie spomenutej veduty bolo mesto chránené jednoduchšou, ale funkčnou fortifikačnou formou – drevenou palisádou a priekopou, ktorá obopínala celé mesto.
Archeologickým výskumom tak bola odkrytá unikátna terénna situácia osvetľujúca fortifikačný systém mesta Rimavská Sobota. Unikátny nález si môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea pozrieť každý deň od pondelka do piatka, v čase od 8:00 do 16:00. Rovnako ponúkame návštevníkom aj víkendové prehliadky múzea od 9:00 do 16:00. Ďalšie informácie nájdete na stránke www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Alexander Botoš, (archeológ)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.