Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na stálu expozíciu múzea. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Súťaž má päť častí. Súťažiace družstvá prezentovali svoje vedomosti z piatich odborov, ktoré odrážajú skladbu zbierkových fondov múzea. V dvoch odboroch sa odpovedalo ústne (žiaci si ťahali otázky, každé družstvo jednu) a v troch odboroch písomne (súťažiace družstvá písali test). Odpovede jednotlivých družstiev hodnotila odborná porota (odborní pracovníci, kurátori fondov múzea). V odbornej porote je už tradične prítomný aj hosť z Mestského úradu Rimavská Sobota (z oddelenia školstva, mládeže a športu), v roku 2017 to bola PaedDr. Dana Spišiaková. Predsedkyňou poroty bola riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová.
Víťazné družstvá získali okrem diplomov i zaujímavé vecné ceny. Tou najhlavnejšou je však to, čo sa nad rámec povinností v škole naučili o regióne, v ktorom žijú. Potešujúce je, že v posledných ročníkoch súťaže sa do súťaže hlásia aj školy zo vzdialenejších lokalít okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Tento rok to boli školy z Tisovca, Klenovca, z Tornale a z Oždian.
Do súťaže sa v roku 2017 zapojili 2 základné školy a gymnázium z Rimavskej Soboty a 4 základné školy z iných miest regiónu Gemer-Malohont. Školy spolu prihlásili 8 družstiev, všetky sa súťaže aj zúčastnili, s nasledovným umiestnením:
| Umiestnenie | Súťažné družstvá |
| I. miesto | ZŠ s MŠ Ožďany |
| II. miesto | ZŠ Pavla Dobšinského, Rimavská Sobota I. |
| III. miesto | ZŠ Vladimíra Mináča, Klenovec |
| IV. miesto | ZŠ Ferencza Kazinczyho, Tornaľa |
| V. miesto | ZŠ ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa, Tisovec |
| VI. miesto | Gymnázium Ivana Kraska, Rimavská Sobota |
| VII. miesto | ZŠ P. K. Hostinského, Rimavská Sobota |
| VIII. miesto | ZŠ Pavla Dobšinského, Rimavská Sobota II. |
Členovia víťazných družstiev:
|
I. miesto – ZŠ s MŠ Ožďany |
II. miesto – ZŠ P. Dobšinského I. Rimavská Sobota |
III. miesto – ZŠ V. Mináča Klenovec |
||
| Matúš Vaclavik | Marko Klinčák | Erik Hruška | ||
| Peter Oliver Rajnák | Katarína Košinová | Filip Váradi | ||
| Adrián Talán | Kristián Lesko | Emma Vrbinská | ||
| Andrej Machava | Barbora Visnayová | Eva Hrušková | ||
| Alex Cibuľa | Alex Vetrák | Petra Petroková |
PhDr. Elena Lindisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a