Najmä v prípade portrétu muža v modrom plášti išlo o jedno z najpoškodenejších diel zo zbierkového fondu a jeho reštaurovanie predstavovalo skutočnú výzvu pre reštaurátora.
Je to dielo neznámeho autora a zobrazuje muža s tzv. allonge parochňou v dobovom odeve s prehodeným bohato riaseným modrým plášťom. Ide o barokový tzv. učenecký portrét na čo odkazujú atribúty ako kalamár, husacie brko a kniha, ktoré vidíme v ľavej dolnej časti obrazu. Portrét bol prvýkrát vystavený už v roku 1882 na Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy, od ktorej sa datuje vznik GMM. Na výstave a tiež v Sprievodcovi výstavou (Kiállítási kalauz) obraz figuroval spolu s iným portrétom, o ktorom dnes už vieme, že ide o podobizeň uhorského polyhistora Mateja Bela. Oba portréty boli označené len ako „Cirkevný spisovateľ“ („Egyházi író“) a ich vystavovateľom bol vtedajší senior Malohotského seniorátu Pál Glauf (1849 - 1936). Diela sa do zbierkového fondu dostali v spomínanom roku 1903, kedy ich vtedajší riaditeľ Ján Fábry spolu s ďalšími predmetmi prevzal do úschovy múzea. Portrét Mateja Bela je od roku 1979 súčasťou stálej expozície, pričom Portrét muža v modrom plášti pre jeho havarijný stav doposiaľ nebolo možné prezentovať verejnosti. Mimoriadne rozsiahle poškodenia a úbytok farebnej vrstvy najmä v oblasti tváre znemožňovali určenie a identifikáciu osoby na obraze. Vďaka reštaurátorskému zásahu dnes môže pokračovať výskum, ktorý by pomohol identifikovať portrétovaného, prípadne autora a objednávateľa diela.
Druhým zreštaurovaným zbierkovým predmetom je komorná maľba figurálnej kompozície s kráľom Svätoplukom, ktorá je obrazovým znázornením tzv. Legendy o bielom koňovi. Podľa tejto legendy v čase usadenia sa starých Maďarov v Karpatskej kotline im Svätopluk predal časť krajiny za bieleho koňa. Legenda je vlastne výsmechom Svätopluka, ktorý takto „naletel“ a pre svoju hlúposť stratil krajinu na úkor Maďarov. Túto udalosť nachádzame zapísanú v Obrázkovej kronike (Chronicon Pictum) zo 14. storočia. Kompozícia nesie znaky rustikálneho prejavu a je dielom neznámeho autora, pravdepodobne neškoleného maliara 1. polovice 19. storočia. Do obrazu sú na spôsob komixu vkomponované texty ako výroky jednotlivých zobrazených postáv. V strede stojí kráľ Svätopluk, ku ktorému zľava prichádzajú zvedovia vyslaní maďarským veliteľom Arpádom a podľa legendy mu prinášajú bieleho koňa s pozláteným sedlom a pozlátenou uzdou výmenou za pôdu, vodu a trávu panónskej zeme. Slovanskí obyvatelia sú zoskupení okolo Svätopluka a svojimi výrokmi ho niektorí varujú pred výmenným obchodom. Každá postava na obraze je označená menom. Texty nápisov sú písané v maďarčine a slovenčine s použitím maďarskej abecedy. Dielo je zaujímavé predovšetkým ojedinelosťou námetu a spôsobom prevedenia, ktorý pripomína komix. Reštaurovaním sa podarilo zastaviť proces deštrukčných zmien maľby a boli prinavrátené umelecko-historické kvality diela.
Projekt reštaurovania zbierkových predmetov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia sumou 6 600 eur. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. art. Andrea Ševčíková, členka Komory reštaurátorov. Obe diela bude môcť verejnosť vidieť na výstave, ktorú GMM pripravuje pri príležitosti osláv 135. výročia vzniku múzea v septembri tohto roka.
![]() |
![]() |
|
| Portrét muža v modrom plášti po reštaurovani. | Legenda o bielom koňovi pred reštaurovanim |
Mgr. Angelika Kolár,
historička umenia GMM





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a