Obraz Materstvo sa do múzea dostal v roku 1911, kedy nákupná komisia Štátnej uhorskej výtvarnej spoločnosti (Országos Magyar Képzőművészeti Társulat) zakúpila 5 výtvarných diel rôznych autorov a darovala ich oblastným múzeám. Jednotlivé diela prislúchali múzeám, ktoré sa nachádzali v mieste rodiska toho ktorého autora, prípade múzeu, ktoré sa k tomuto rodisku nachádzalo najbližšie. A tak, keďže najbližšie k Plešivcu bolo múzeum v Rimavskej Sobote, Rudnayov obraz Materstvo sa dostal do zbierkového fondu dnešného Gemersko-malohontského múzea.
Július Rudnay sa narodil 9. januára 1878 v Plešivci. Detstvo strávil v gemerských obciach, kde sa aj neskôr rád vracal a čerpal podnety k tvorbe. Študoval v Budapešti, v Mníchove u Simona Hollósyho, s ktorým navštevoval aj maliarsku kolóniu v Nagybányi, a rok strávil štúdiom v Paríži. Po návrate domov sa v rokoch 1903 - 1905 usadil v gemerskej obci Hucín, kde sa stretával aj s rimavskosobotským maliarom Eduardom Putrom (1883 - 1915), pre ktorého bol veľkým vzorom a učiteľom. V lete 1905 si Rudnay v Rimavskej Sobote otvoril sezónnu súkromnú maliarsku školu, v ktorej sa Putra stal jeho pomocníkom a súčasne aj žiakom. Spoločne sa tiež podieľali na výmaľbe južnej klenby tzv. Margitinej kaplnky na cintoríne v Rimavskej Sobote, ktorú dal v roku 1904 postaviť rimavskosobotský právnik a statkár István Süteő-Munkácsi pre svoju nebohú manželku.
Rudnay z Hucína odišiel v roku 1905 do obce Hódmezővásárhely. Tu študoval život vidieckeho obyvateľstva, ktorým bol fascinovaný a ktorý ho inšpiroval k snahe vytvoriť v maľbe akýsi uhorský národný štýl. Neskôr sa presťahoval do Pešti. Obdobie prvej svetovej vojny (1914 - 1918) strávil v Lučenci ako náhradník, na front odvelený nebol. Od roku 1922 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V roku 1947 založil umeleckú kolóniu v Baji, kde žil do roku 1953. Zomrel v Budapešti 4. januára 1957.
Mgr. Angelika Kolár



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a