za rok 2016 za akvizíciu zbierky potápačskej techniky, ktorú začiatkom roka 2017 predstavila aj v rámci výstavy.
V septembri múzeum oslávi 135 rokov svojej existencie. Svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Tejto významnej historickej udalosti bude venovaná výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorej vernisáž sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hod. Slávnostná vernisáž výstavy bude zahájená harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava predstaví históriu múzea od jeho založenia v roku 1882 a viac ako 60 zbierkových predmetov z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižničný fond, ktoré majú nadregionálny význam, resp. sú svojou múzejnou hodnotou výnimočné a raritné do takej miery, že je ich možné označiť prívlastkom „naj“ (napr. najťažší, najmenší alebo najstarší zbierkový predmet, ale i najnovšie akvizície a mnoho ďalších).
Výstava „Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu" predstaví rovnošaty a saká policajtov a colníkov z rôznych krajín, medzi nimi napríklad uniformu Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky alebo uniformu belgickej kráľovskej polície. Vystavené sú dôstojnícke čiapky, ako nemecká, švajčiarska alebo francúzska policajná čiapka, a tiež čiapka pracovníka jordánskej kráľovskej polície alebo čiapka colníka v Andorre. Vo veľkom počte sú vystavené nášivky na rukávy z Ameriky a Európy. Kuriozitami sú kovové odznaky a vyznamenania a zápalkové škatuľky s vyobrazením maďarských uniforiem. Výstava potrvá do 31. októbra 2017.
Do 31. októbra 2017 sme predĺžili výstavu „Malenkij robot (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov“, ktorej autorom je Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice. Prostredníctvom výstavy návštevníci získajú informácie o živote v lágroch a o osobných príbehoch niektorých účastníkov z okolia Rimavskej Soboty. Koniec druhej svetovej vojny (1939 - 1945) a príchod Červenej armády na územie dnešného Slovenska pre mnohých neznamenal oslobodenie. Sovietski vojaci odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho zväzu na tzv. „malenkij robot“, t. j. na malú robotu. No mnohí sa domov už nikdy nevrátili...
Predmetom mesiaca september bude relikvia blahoslavenej Zdenky Schelingovej, ktorá sa stala obeťou prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Po odsúdení za velezradu (17. júna 1952) bola väznená v Rimavskej Sobote až do apríla 1953. Relikviu zapožičala Rímskokatolícka cirkev v Rimavskej Sobote.
Všetkých srdečne pozývame na oslavy 135. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea a prehliadku výstav.
Mgr. Martina Oštrom Mareková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a