V rámci každoročne organizovaného podujatia Marec – mesiac knihy knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje zaujímavé knižné tituly od vybraných regionálnych autorov. Tento rok je to už 13. ročník, na ktorom archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš predstaví svoju knihu Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov.
Tohtoročná beseda je zároveň súčasťou programu 18. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý bude prebiehať 5. – 11. marca 2018.
132-stranová publikácia čitateľovi približuje praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Okrem iného sa v nej dočítate o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, kedy bolo územie súčasného mesta významným hospodárskym a obchodným centrom pilinskej a kyjatickej kultúry. V knihe sa čitateľ oboznámi s osídlením mesta v mladšej dobe železnej, v dobe rímskej, ako aj vo včasnostredovekom období.
Autor sa v knihe venuje aj otázkam vzniku mesta Rimavská Sobota na základe písomných prameňov a archeologických nálezov, pričom náležitú pozornosť venuje srdcu stredovekého mestského jadra – Hlavnému námestiu a jeho dominante – Kostolu sv. Jána Krstiteľa.
Autor vo svojej publikácii predstavuje aj najvýznamnejšie archeologické nálezy, od neolitu (cca 6000 rokov pred Kr.) až po 19. storočie, ktoré boli objavené jednak náhodne pri rôznych výkopových prácach, ale aj počas archeologických výskumov v období od roku 1868 až do súčasnosti.
Kniha je bohato doplnená farebnými fotografiami a kresbami archeologických nálezov, ako aj mapami osídlenia mesta v jednotlivých etapách praveku a stredoveku.
Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2017 a jej vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Martina Oštrom Mareková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a