Nesúvislosti sa uskutoční 8. marca o 15.00 hod. Napriek ťažkej chorobe patrí Roland Neupauer k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliér prof. Jána Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Maľba sa v jeho prípade stala určitou formou terapie a možnosťou bezprostredného prejavu a vyjadrenia myšlienok, ideí a názorov. Rimavskosobotské publikum sa s jeho tvorbou mohlo už zoznámiť v priestoroch Mestskej galérie, kde mal autorskú výstavu v roku 2014 a niekoľkokrát sa dostal aj do výberu Bienále maľby. S odstupom času však prichádza s výberom nových diel, prostredníctvom ktorých je možné sledovať posuny a smerovanie autora v rámci abstraktnej maľby. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
O deň neskôr, 9. marca 2018 o 14.30 hod. sa v priestoroch múzea uskutoční vernisáž výstavy Vesmír očami detí, ktorú každoročne pripravuje Hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Výstava je tradičnou súťažnou prehliadkou výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Odborná porota vyhodnotí a v čase vernisáže odmení najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Výstava potrvá do 29. apríla 2018.
Do konca apríla 2018 je k dispozícii výstava Dieťa a jeho svet, ktorá návštevníkov predstaví obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont. Súčasťou výstavy je detský kútik s rôznymi hračkami a sprievodná aktivita Hádanková súťaž a hravé obrázky, ktorú tvorí kvíz s otázkami, na ktoré odpovede nájde návštevník v textovej časti výstavy a ďalej sú to hravé obrázky, ktoré treba doplniť a vymaľovať. Aktivita je vhodná pre skupiny žiakov materských, základných i stredných škôl a rovnako aj pre rodiny s deťmi.
Do 29. marca 2018 sme predĺžili výstavu „Malenkij robot“ (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov, prezentuje výsledky výskumu Vladimíra Lehotaiho z Uzovskej Panice. Prostredníctvom výstavy návštevníci získajú informácie o živote v lágroch a o osobných príbehoch niektorých účastníkov z obcí a miest ako Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ a Tornaľa. Súčasťou výstavy je premietanie dokumentárneho videofilmu Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/.
Predmetom mesiaca marec bude dermoplastický preparát chochláča severského, ktorý patrí k tým druhom vtákov, pre ktoré je v zimnom období Slovensko „teplou krajinou“. Chochláče severské hniezdia v Škandinávii a na severe Ruska. V zime sa živia rôznymi bobuľami, hlavne jarabinou. V čase jej nedostatku podnikajú tzv. invázie do strednej, západnej a južnej Európy, teda aj na naše územie. Môžeme ich spoznať podľa typického chochola, výrazného červeno-žltého sfarbenia na krídlach, žltého konca chvosta a zvonivého hlasu. Prvé jedince k nám prilietajú už v novembri, ich počet stúpa v decembri a januári a potom postupne klesá, posledné jedince odlietajú do svojich hniezdisk spravidla koncom marca. Väčšinou sa zdržiavajú v kŕdľoch, ktoré majú niekoľko desiatok, no v čase silnej invázie až niekoľko stoviek členov. V roku 2006 bola na našom území silná invázia chochláčov severských, kŕdle, ktoré tvorilo niekoľko stoviek jedincov, sa zdržiavali aj v Rimavskej Sobote. Jedinec, vystavený v priestoroch múzea, tu 21. februára 2016 narazil do okna budovy a následkom zranení uhynul.
Marec je známy prívlastkom „mesiac knihy“ a v múzeu si význam kníh a ich čítania pripomenieme besedou s archeológom múzea - PhDr. Alexandrom Botošom, ktorý študentom základných a stredných škôl predstaví svoju knihu Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov. Beseda sa uskutoční 6. marca 2018 o 9.00 hod. a v prípade zvýšeného záujmu sa zopakuje o 11.00 hod. Vstup na besedu je bezplatný. Účasť na besede je potrebné ohlásiť vopred. Kontaktná osoba – Mgr. Iveta Krnáčová (, 047/5632741 alebo 0910925955).
Tohtoročná beseda je v poradí trinástou besedou v rámci podujatia Marec – mesiac knihy a zároveň je súčasťou programu 18. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý bude prebiehať 5. – 11. marca 2018.
Mgr. Martina Oštrom Mareková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a