bohatý a pestrý program, scénických i nescénických foriem v obci i amfiteátri. Gemerské a hosťujúce súbory a skupiny ponúknu to najlepšie zo svojich repertoárov a v rejdovských dvoroch si tiež každý príde na svoje,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok, 18. augusta sa v okresnom meste uskutoční Živá pozvánka na Gemerský folklórny festival s rožňavskými súbormi Dubina a Haviarik. V piatok slávnostne vyzdobená Rejdová privíta prvých účastníkov a domáci im okrem dobrej nálady ponúknu aj niečo z tradičnej kuchyne. Služby Božie za uchovanie tradícií v hornom Gemeri, v miestnom kostole Svätého Michala Archanjela, umocní svojím vystúpením známa speváčka Anka Servická z Prešova. V priestoroch miestnej fary sprístupní Banícke múzeum v Rožňave výstavu zo svojich zbierok „Pastierstvo na Gemeri ...“ Na malej scéne o 18-tej hodine organizátori podujatia slávnostne otvoria 43. Gemerský folklórny festival a ďalej už bude javisko patriť domácim i hosťujúcim kolektívom. Uvedú ho mladí muzikanti, ktorí celý týždeň cvičili, aby sa zdokonalili v hre na ľudových nástrojoch. Program „Ďakovanka zo serca“ bude venovaný tohtoročným jubilantom, nositeľom tradičnej ľudovej kultúry, vďaka ktorým sa uchovali naše gemerské zvyky, piesne a tance.
Zo vzácnych hostí to budú Anka Servická s ľudovou hudbou Dribna z Prešova a folklórna skupina zo susedného Telgártu. Zahraničný hosťujúci súbor - Zespół Regionálny Koniaków z Poľska priblíži hudbu, spev a tanec goralov spod Sliezskych Beskýd. Mimo scény návštevníci budú mať možnosť navštíviť výstavu, priučiť sa tradičným remeslám, pochutnať si na „rejdovských pekerajoch” a vo dvore u Brehalu pozrieť tematický dokumentárny film „Zem, ktorá hľadá svoje nebo”.
Pre tých, ktorí sa chcú zabaviť bude príležitosť pri hudbe a tanci na pľaci a v hostinci.
V sobotu od skorého rána domáci chystajú dvory, remeselníci náradie, v amfiteátri gemerské kolektívy skúšajú program, na malej scéne sa pripravujú detské kolektívy a súťaž „Uviažem si hantušok“.
„Rejdovské dvory, súťaže, voľné účinkovanie folklórnych kolektívov, ale aj program našich najmenších folkloristov na malej scéne prilákajú na pľac priaznivcov folklóru a tradičnej kultúry, aby vychutnali úžasnú festivalovú atmosféru a spoločne sa v sprievode presunuli do amfiteátra,“ doplnila M. Ferenczová.
V Rejdovej za Hamrom – v amfiteátri, vyvrcholí program tohtoročného festivalu. Po slávnostnom otvorení, režisér programu Vôňa Gemera, Ján Lipták spoločne s folklórnymi skupinami, ľudovými hudbami a súbormi z nášho okresu a neďalekého Klenovca, načrie do bohatej studnice gemerského folklóru, ľudových zvykov a obyčají. V programovom bloku pod názvom „Prišli do nás hosté“ si návštevníci môžu vybrať z pestrej palety slovenského folklóru v podaní súborov: Barvinok z Kamienky, Liptov z Ružomberka, Starišan z Prešova a Marína zo Zvolena a tiež susedného Poľska. Pre účastníkov festivalu budú pripravené aj pozoruhodné sprievodné podujatia. Okrem obvyklého jarmoku ľudových remesiel si návštevníci môžu vyskúšať, aj vyrobiť vlastný výrobok z rôznych textilných techník v stánku Domu tradičnej kultúry Gemera, najmenší účastníci sa môžu realizovať vo výtvarnej dielničke, obec Pača sa verejnosti predstaví so zaujímavosťami zo svojej obce i ďalšie aktivity. A záver 43. Gemerského folklórneho festivalu bude tradične patriť ľudovým veseliciam na pľacu v Rejdovej.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Tešíme sa na všetkých priaznivcov.
Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave
43. GFF REJDOVÁ - plagát s programom

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-