hranicami regiónu, ale aj Slovenska. Počas dvoch dní sa v Rejdovej predstavilo takmer 1000 účinkujúcich a remeselníkov a zavítalo naň viac ako 2500 návštevníkov,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok 18. augusta 2016 sa v Rožňave konala Živá pozvánka pre Rožňavčanov a návštevníkov okresného mesta, s folklórnymi súbormi Dubina a Haviarik z Rožňavy. Krátkymi programovými blokmi v Dome tradičnej kultúry Gemera a na Námestí baníkov pútali pozornosť divákov a oznamovali, že Gemerský folklórny festival v Rejdovej začína.
„V piatok, napriek daždivému predpoludniu,
sa v Rejdovej chystalo a dokončovalo, aby sme privítali návštevníkov a účinkujúcich tak ako sa patrí. Účastníci muzikantskej dielne, ktorú organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave sa pripravovali na svoj spoločný koncert, hosťujúci zahraničný súbor z poľského Koniakówa spestroval atmosféru v uliciach obce a účinkujúce skupiny spevom dopĺňali festivalovú atmosféru,“ dodala Mária Ferenczová.
Účinkujúci v piatkovom programe sa sústredili pred kostolom, aby sa zúčastnili slávnostných Služieb Božích, ktoré sa každoročne vďaka Cirkevnému zboru ECAV a jeho hosťom konajú za zachovanie tradícií v našom regióne. Príjemným spestrením programu Bohoslužieb bol blok duchovných piesní v podaní Hanky Servickej z Prešova. V miestnej fare ECAV sa už tradične otvára výstava, ktorá počas dvoch festivalových dní ponúka návštevníkom možnosť pokochať sa výtvarnými dielami, fotografiami či múzejnými exponátmi, ktoré v minulosti nechýbali v žiadnej domácnosti či gazdovstve. Tento rok výstavu pripravili pracovníci múzea na tému Pastierstvo na Gemeri v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. Domáci už v prvý festivalový deň pripravili pre účastníkov festivalu zaujímavé sprievodné podujatia i ochutnávku „rejdovských pekerajov". Okrem občerstvenia vo dvoroch ponúkali rôzne jedlá, nechýbali ani gemerské halušky a pirohy.
Úvod slávnostného otvorenia
43. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2016 na malej scéne patril domácej folklórnej skupine Hôra a Ľudovej hudbe Ondreja Hlaváča. Starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná srdečne privítali návštevníkov a odovzdali javisko účinkujúcim kolektívom. Mladí hudobníci z rôznych kútov Slovenska si celý týždeň osvojovali techniku hrania na rôznych ľudových nástrojoch, aby naďalej zachovávali tradičnú hudobnú kultúru. Diváci ich snahu a zručnosť ocenili srdečným potleskom. V programe „Ďakovanka zo serca“ boli ocenení nositelia tradícií a kolektívy ktoré v tomto roku si pripomínajú svoje jubileá, vo veľkej miere sa zaslúžili o to, že tradície našich predkov sa zachovali do súčasnosti a majú svojich pokračovateľov. K oceneniam pridali aj účinkujúci svoje programy, piesne z Nižnej Slanej v podaní folklórnej skupiny Slanka, zvykoslovné pásmo folklórnej skupiny Gočovan z Gočova, gemerský blok piesní ľudovej hudby Ondreja Hlaváča a tanečné číslo folklórnej supiny Stromíš z Vlachova. Speváčka duchovných a ľudových piesní Hanka Servická s ľudovou hudbou Dribna uviedli hodnotný program zo svojho bohatého repertoáru. Potom už pódium patrilo folklórnej skupine z neďalekého Telgártu a hosťujúcemu poľskému súboru Koniaków. Vo dvore u Brehalu sa po zotmení premietalo festivalové kino a v rôznych kútoch obce sa veselilo pri muzikách.
V sobotu ráno
sa od skorých hodín domáci pripravovali dvory, účinkujúci si svoje programy skúšali v amfiteátri a na malej scéne. Rejdovskí šindliari už na pľacu strúhali šindle, domáce ženy sekali a česali ľan, priadli, navíjali, tkali, paličkovali, ale aj prali a bielili plátno. Takmer po celej obci domáci vystavili svoje výrobky, napr. maľované vajíčka, starožitnosti, drevené úžitkové predmety, výšivky, periny, kroje, kožené výrobky a ďalšie. O 11.00 hodine po otvorení Rejdovských dvorov folklórna skupina Bystränky uviedla na malej scéne ukážku uväzovania šatiek v Rožňavskom Bystrom. “Záujem zo strany návštevníkov o súťaže v ručnom strúhaní šindľov a viazaní šatiek bol pomerne veľký. V budúcnosti im musíme vyčleniť väčší časový priestor, aby sme uspokojili všetkých,“ doplnila Mária Ferenczová.
Detský programový blok
„Eniki, beniki...“ uviedli detské folklórne súbory Haviarik z Rožňavy, Gemerčatá z Dobšinej, Malý Stromíš z Vlachova a ich malí sólisti. Pútavý program a výkony najmenších folkloristov prilákali do hľadiska množstvo divákov, ktorí ich odmenili srdečným potleskom.
Krojovaný sprievod obcou do amfiteátra je zážitok pre návštevníkov festivalu, ktorí lemujú celú trasu. Účinkujúce kolektívy v tradičných pestrých krojoch spevom a tancom vytvárajú neopakovateľný obraz. Na veľkej scéne v amfiteátri v Rejdovej za Hamrom 43. Gemerský folklórny festival vyvrcholil. Po „Privítanke“ starostkou obce Rejdová Slávkou Krišťákovou divákov pozdravila vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Sviatočnú atmosféru podporilo pestré pozadie scény vytvorené zástupcami účinkujúcich folklórnych kolektívov z Gemera so svojimi ornamentníkmi.
„Vôňa Gemera“
- programový blok gemerských folklórnych kolektívov a jednotlivcov naplno rozvinul jeho nosnú myšlienku, bohatstvo gemerského folklóru, tradičnej ľudovej kultúry a lásku všetkých účinkujúcich k ľudovému spevu a tancu. Tematická pestrosť a rozmanitosť jednotlivých výstupov spojená do jedného celku ponúkla divákovi zvyky a obyčaje popretkávané speváckymi tanečnými číslami z iného pohľadu. Krásu gemerského folklóru v tomto programe prezentovali folklórne skupiny, súbory ich ľudové hudby a sólisti - Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dubina z Rožňavy, Gemer z Dobšinej, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Stromíš z Vlachova, Vepor a heligónkári z Klenovca.
Folklór goralov
spod Sliezkych Beskýd ponúkol Zespół Regionalny Koniaków z poľského Koniakówa. Napriek tomu že členovia súboru boli pomerne mladí, dokázali divákom priblížiť charakter svojho regiónu a obce, ktorá je známa typickou „koniakowskou čipkou“. Nálada postupne gradovala aj vďaka východniarskemu temperamentu, ktorý predstavili v plnej paráde členovia folklórneho súboru Starišan z Prešova. Napriek tomu, že je to seniorský kolektív, svojím programom udržal pozornosť divákov až do konca. Záver 43. Gemerského folklórneho festivalu patril 50-ročnej Maríne zo Zvolena. Ani ochladenie divákov neodradilo, aby si vychutnali tento program a výkony jej členov odmeňovali potleskom.
Okrem spomínaných
scénických programov, aj v amfiteátri mali návštevníci v ponuke sprievodné podujatia. Nechýbal tradičný bohatý jarmok ľudových remesiel. Prvýkrát sa predstavil Dom tradičnej kultúry Gemera s textilnou dielňou kde si deti, ale aj dospelí vyrábali bábiky, náramky, tkané kabelky, koberčeky a iné. V Astrokútiku sa záujemcovia o túto oblasť dozvedeli množstvo zaujímavostí a tiež mohli pozorovať rôzne úkazy. Vedľa si deti mohli vymaľovávať vo výtvarnej dielni ktorú pripravila obec Rejdová, zaujímavá bola aj prezentácia obce Pača, ktorá ju pripravila aby návštevníci viac spoznali ich obec, dozvedeli sa o jej zaujímavostiach a pamiatkach. Nechýbali ani zábavnejšie formy či občerstvenie pre návštevníkov.
Gemerský folklórny festival Rejdová 2016
sa úspešne skončil vďaka dobrému počasiu, ale aj snahe všetkých organizátorov, spolupracovníkov a partnerov, ktorí ho pravidelne podporujú so zámerom, aby sa tradičná ľudová kultúra a gemerský folklór šírili a uchovávali pre ďalšie generácie. Tešíme sa spolu s našimi priaznivcami na jeho 44. ročník.
Ing. Dana Lacková
Foto: Jaroslav Malinak
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.