hranicami regiónu, ale aj Slovenska. Počas dvoch dní sa v Rejdovej predstavilo takmer 1000 účinkujúcich a remeselníkov a zavítalo naň viac ako 2500 návštevníkov,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok 18. augusta 2016 sa v Rožňave konala Živá pozvánka pre Rožňavčanov a návštevníkov okresného mesta, s folklórnymi súbormi Dubina a Haviarik z Rožňavy. Krátkymi programovými blokmi v Dome tradičnej kultúry Gemera a na Námestí baníkov pútali pozornosť divákov a oznamovali, že Gemerský folklórny festival v Rejdovej začína.
„V piatok, napriek daždivému predpoludniu,
sa v Rejdovej chystalo a dokončovalo, aby sme privítali návštevníkov a účinkujúcich tak ako sa patrí. Účastníci muzikantskej dielne, ktorú organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave sa pripravovali na svoj spoločný koncert, hosťujúci zahraničný súbor z poľského Koniakówa spestroval atmosféru v uliciach obce a účinkujúce skupiny spevom dopĺňali festivalovú atmosféru,“ dodala Mária Ferenczová.
Účinkujúci v piatkovom programe sa sústredili pred kostolom, aby sa zúčastnili slávnostných Služieb Božích, ktoré sa každoročne vďaka Cirkevnému zboru ECAV a jeho hosťom konajú za zachovanie tradícií v našom regióne. Príjemným spestrením programu Bohoslužieb bol blok duchovných piesní v podaní Hanky Servickej z Prešova. V miestnej fare ECAV sa už tradične otvára výstava, ktorá počas dvoch festivalových dní ponúka návštevníkom možnosť pokochať sa výtvarnými dielami, fotografiami či múzejnými exponátmi, ktoré v minulosti nechýbali v žiadnej domácnosti či gazdovstve. Tento rok výstavu pripravili pracovníci múzea na tému Pastierstvo na Gemeri v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. Domáci už v prvý festivalový deň pripravili pre účastníkov festivalu zaujímavé sprievodné podujatia i ochutnávku „rejdovských pekerajov". Okrem občerstvenia vo dvoroch ponúkali rôzne jedlá, nechýbali ani gemerské halušky a pirohy.
Úvod slávnostného otvorenia
43. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2016 na malej scéne patril domácej folklórnej skupine Hôra a Ľudovej hudbe Ondreja Hlaváča. Starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná srdečne privítali návštevníkov a odovzdali javisko účinkujúcim kolektívom. Mladí hudobníci z rôznych kútov Slovenska si celý týždeň osvojovali techniku hrania na rôznych ľudových nástrojoch, aby naďalej zachovávali tradičnú hudobnú kultúru. Diváci ich snahu a zručnosť ocenili srdečným potleskom. V programe „Ďakovanka zo serca“ boli ocenení nositelia tradícií a kolektívy ktoré v tomto roku si pripomínajú svoje jubileá, vo veľkej miere sa zaslúžili o to, že tradície našich predkov sa zachovali do súčasnosti a majú svojich pokračovateľov. K oceneniam pridali aj účinkujúci svoje programy, piesne z Nižnej Slanej v podaní folklórnej skupiny Slanka, zvykoslovné pásmo folklórnej skupiny Gočovan z Gočova, gemerský blok piesní ľudovej hudby Ondreja Hlaváča a tanečné číslo folklórnej supiny Stromíš z Vlachova. Speváčka duchovných a ľudových piesní Hanka Servická s ľudovou hudbou Dribna uviedli hodnotný program zo svojho bohatého repertoáru. Potom už pódium patrilo folklórnej skupine z neďalekého Telgártu a hosťujúcemu poľskému súboru Koniaków. Vo dvore u Brehalu sa po zotmení premietalo festivalové kino a v rôznych kútoch obce sa veselilo pri muzikách.
V sobotu ráno
sa od skorých hodín domáci pripravovali dvory, účinkujúci si svoje programy skúšali v amfiteátri a na malej scéne. Rejdovskí šindliari už na pľacu strúhali šindle, domáce ženy sekali a česali ľan, priadli, navíjali, tkali, paličkovali, ale aj prali a bielili plátno. Takmer po celej obci domáci vystavili svoje výrobky, napr. maľované vajíčka, starožitnosti, drevené úžitkové predmety, výšivky, periny, kroje, kožené výrobky a ďalšie. O 11.00 hodine po otvorení Rejdovských dvorov folklórna skupina Bystränky uviedla na malej scéne ukážku uväzovania šatiek v Rožňavskom Bystrom. “Záujem zo strany návštevníkov o súťaže v ručnom strúhaní šindľov a viazaní šatiek bol pomerne veľký. V budúcnosti im musíme vyčleniť väčší časový priestor, aby sme uspokojili všetkých,“ doplnila Mária Ferenczová.
Detský programový blok
„Eniki, beniki...“ uviedli detské folklórne súbory Haviarik z Rožňavy, Gemerčatá z Dobšinej, Malý Stromíš z Vlachova a ich malí sólisti. Pútavý program a výkony najmenších folkloristov prilákali do hľadiska množstvo divákov, ktorí ich odmenili srdečným potleskom.
Krojovaný sprievod obcou do amfiteátra je zážitok pre návštevníkov festivalu, ktorí lemujú celú trasu. Účinkujúce kolektívy v tradičných pestrých krojoch spevom a tancom vytvárajú neopakovateľný obraz. Na veľkej scéne v amfiteátri v Rejdovej za Hamrom 43. Gemerský folklórny festival vyvrcholil. Po „Privítanke“ starostkou obce Rejdová Slávkou Krišťákovou divákov pozdravila vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Sviatočnú atmosféru podporilo pestré pozadie scény vytvorené zástupcami účinkujúcich folklórnych kolektívov z Gemera so svojimi ornamentníkmi.
„Vôňa Gemera“
- programový blok gemerských folklórnych kolektívov a jednotlivcov naplno rozvinul jeho nosnú myšlienku, bohatstvo gemerského folklóru, tradičnej ľudovej kultúry a lásku všetkých účinkujúcich k ľudovému spevu a tancu. Tematická pestrosť a rozmanitosť jednotlivých výstupov spojená do jedného celku ponúkla divákovi zvyky a obyčaje popretkávané speváckymi tanečnými číslami z iného pohľadu. Krásu gemerského folklóru v tomto programe prezentovali folklórne skupiny, súbory ich ľudové hudby a sólisti - Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dubina z Rožňavy, Gemer z Dobšinej, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Stromíš z Vlachova, Vepor a heligónkári z Klenovca.
Folklór goralov
spod Sliezkych Beskýd ponúkol Zespół Regionalny Koniaków z poľského Koniakówa. Napriek tomu že členovia súboru boli pomerne mladí, dokázali divákom priblížiť charakter svojho regiónu a obce, ktorá je známa typickou „koniakowskou čipkou“. Nálada postupne gradovala aj vďaka východniarskemu temperamentu, ktorý predstavili v plnej paráde členovia folklórneho súboru Starišan z Prešova. Napriek tomu, že je to seniorský kolektív, svojím programom udržal pozornosť divákov až do konca. Záver 43. Gemerského folklórneho festivalu patril 50-ročnej Maríne zo Zvolena. Ani ochladenie divákov neodradilo, aby si vychutnali tento program a výkony jej členov odmeňovali potleskom.
Okrem spomínaných
scénických programov, aj v amfiteátri mali návštevníci v ponuke sprievodné podujatia. Nechýbal tradičný bohatý jarmok ľudových remesiel. Prvýkrát sa predstavil Dom tradičnej kultúry Gemera s textilnou dielňou kde si deti, ale aj dospelí vyrábali bábiky, náramky, tkané kabelky, koberčeky a iné. V Astrokútiku sa záujemcovia o túto oblasť dozvedeli množstvo zaujímavostí a tiež mohli pozorovať rôzne úkazy. Vedľa si deti mohli vymaľovávať vo výtvarnej dielni ktorú pripravila obec Rejdová, zaujímavá bola aj prezentácia obce Pača, ktorá ju pripravila aby návštevníci viac spoznali ich obec, dozvedeli sa o jej zaujímavostiach a pamiatkach. Nechýbali ani zábavnejšie formy či občerstvenie pre návštevníkov.
Gemerský folklórny festival Rejdová 2016
sa úspešne skončil vďaka dobrému počasiu, ale aj snahe všetkých organizátorov, spolupracovníkov a partnerov, ktorí ho pravidelne podporujú so zámerom, aby sa tradičná ľudová kultúra a gemerský folklór šírili a uchovávali pre ďalšie generácie. Tešíme sa spolu s našimi priaznivcami na jeho 44. ročník.
Ing. Dana Lacková
Foto: Jaroslav Malinak
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-