Tento ročník oproti predchádzajúcim priniesol niekoľko zmien. Začal sa už vo štvrtok v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde v rámci nového projektu GOS „Osobnosti Gemera“ odznela prednáška historičky Mgr. Edity Kušnierovej „Rozpravy a melódie Gotickej cesty“, sprevádzaná peknou hudbou na flaute a gitare v interpretácii Mariety Roxerovej a Petra Henriczyho.
Piatkové otvorenie festivalu a úvodný koncert tentokrát nezačal v štítnickom kostole, ale konal sa v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Moderátor Juraj Genčanský po poetickom úvode predstavil komorné zoskupenie Sinfonietta Bratislava, ktoré pod vedením Pavla Bogacza ml. so sólistami - speváčkou Katarínou Ďurdinovou a flautistom Martinom Záhorom v programe „Slávni barokoví velikáni“ predstavilo diela Antonia Vivaldiho, Johanna Pachelbela, Johanna Sebastiana Bacha, Georga Fridricha Händla, Giovanni Battistu Pergolesiho a Giulia Cacciniho.
Sobota sľubovala výnimočný zážitok v priestoroch evanjelického kostola zo 17. storočia v Brdárke, v malej horskej obci v okrese Rožňava, známej svojou zachovalou ľudovou architektúrou, pamiatkovo chráneným kostolom a prekrásnou polohou v panenskej prírode Stolických vrchov. No avizovaný organový koncert sa nekonal, neznámy páchateľ totiž vzácny novo reštaurovaný barokový organ z roku 1762 odcudzením niekoľkých vnútorných píšťal poškodil, a tým aj
vlastne znefunkčnil. Napriek tomu sa v brdárskom kostole konal náhradný program s neformálnou a zaujímavou prednáškou Mgr. Edity Kušnierovej, ktorá prítomných podrobne oboznámila s históriou, pamätihodnosťami a interiérovou výzdobou kostola a boli predstavené aj vzácne rukopisné partitúry zo 17. a 18. storočia, objavené v evanjelickom kostole v Štítniku. Nakoniec organ aj kratučko, na pár minút zaznel, keď sa Daniel Gdovin predsa len pokúsil vylúdiť z ponechaných píšťal zopár melódií. Aj z tohto pokusu bolo jasné, že zážitok z koncertu by bol neopakovateľný. O obnovu a rekonštrukciu kostola, vzácneho dreveného polychrómovaného oltára z roku 1754, spomínaného organu, ktorý je jedným z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území, a celého interiéru i exteriéru sa zaslúžilo Združenie pre záchranu kostola v obci Brdárka a jeho „najzaslúženejší“ členovia Mgr. Edita Kušnierová a Ing. arch. Roman Škantár.
V nedeľu 25. septembra sa program presunul do priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V spoločenskej sále gitaristi Timotej Závacký a Miguel Antonio Garcia Rangel z Mexika zaujali nielen divákov festivalu, ale aj účastníčky IX.
ročníka Medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“, ktorý sa práve konal v týchto priestoroch. Radosť bola pozerať na rýchle prepletanie a klopkanie drevených paličiek, ale aj na vystavené mnohé výsledky šikovných rúk čipkárok. Podvečer nadaná dvojica gitaristov - Slováka a Mexičana pripravila svojou hrou skladieb J. K. Mertza, J. S. Bacha, L. Legnaniho, Š. Raka a F. Sora príjemný umelecký zážitok aj v Reformovanom kostole v Čečejovciach.
Nedeľný večer pokračoval v nádherne vynovených priestoroch Letohrádku Dardanely v Markušovciach a patril barokovému duu Duet le anam zo Slovenska. Klaviristka Zuzana Králiková Pohůnková a violončelistka Karolína Zivalíková podmaňujúcou hrou skladieb A. Vivaldiho, J. S. Bacha, G. Ph. Telemanna, J. Ph. Rameaua a N. Ticciatiho potešili početných divákov a vďačných poslucháčov.
Ars Antiqua Europae in Via Gothica sa vždy končí v Kaštieli v Betliari, ktorý však pre rekonštrukciu nie je sprístupnený, preto tento 15. ročník sa slávnostne ukončil v pondelok 26. 9. v Evanjelickom kostole v Štítniku so Symfonickým orchestrom Lyra z Maďarska, ktorý pod vedením dirigenta Józsefa Balogha vystúpil s programom „Na európskych cestách“. Skladby J. P. Rameaua, H. Purcella, J. S. Bacha, G. F. Händla a M. Kocsára sa krásne niesli pod klenbou vzácneho gotického kostola a boli pôsobivým ukončením festivalu, ktorý uzavrela dvojica moderátorov Zuzana Bobriková a Juraj Genčanský poetickým slovom a viacerými citátmi významných osobností o sile a význame hudby a umenia v živote človeka.
Marta Mikitová
Fotografie: Stano Kejík
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-