ktorá symbolizuje návrat slnka a túžbu po sladšom živote. Menu býva tradičné: zdravie istí napríklad aj cesnak, čistotu rybka, múdrosť orechy, hojnosť šošovica i mak, šupina z kapra alebo aj minca pod taniermi, potešenie rôzne koláčiky, budúcnosť našepne prekrojené jablko hviezdičkou či krížikom. Ušľachtilou obyčajou je prestrieť k štedrej večeri na stôl tanier navyše – pre prípadného hosťa. Vyvrcholením krásneho Štedrého dňa dodnes býva pre kresťanov návšteva chrámov – evanjelických v podvečer, katolíckych na polnočnej omši. V minulosti bývala - a dnes ešte miestami zachovávajú – aj peknú obyčaj: v rodinách sú vítané návštevy betlehemcov s jasličkami a žičlivým koledníckym vinšovaním: najmä Božieho požehnania, zdravia, šťastia a hojnosti do budúcich dní.
K radostiam Kračúna patrí oddávna i jasné nebo s hviezdami, ktoré vždy poteší výhľadmi na dobrý a štedrý budúci rok i peknú úrodu. Podľa dedov veľa hviezdičiek sľubuje veľa kuriatok, zemiakov i ďalších darov z polí, záhrad i chlievikov. Navyše prorokuje aj výhľad počasie na najbližšie dni, pretože: Aké počasie na Adama a Evu, také v najbližších dňoch i týždňoch. Pôvabná pranostika vraví: V akom počasí Boh sa rodí, v takom nám január chodí. Ale odkazy predkov šepnú i o perspektíve, pretože: Ak na Štedrý deň zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie. V ohňostroji vianočných pranostík kraľujú medzi najznámejšími: Lepšie Vianoce treskúce ako tekúce. Biele Vianoce – zelená Veľká noc, resp. 
Ak na Vianoce hus na blate, na Jozefa bude na ľade. A kto chce o počasí vedieť viac, môže siahnuť po starootcovskom veštení – po štedrej večeri treba z rozrezanej cibule odlúpnuť z každej polovice po šesť „mištičiek“, uložiť pod očíslovaním od 1 do 12 do radu na podnos a do každej dať pár zrniečok soli. Ráno podľa stupňa vlhkosti v cibuli zvieme, či jednotlivé mesiace nasledujúceho roku budú suché, vlhšie alebo veľmi mokré.
Do svitania ďalšieho sviatočného dňa nás vždy spoľahlivo odprevadia aj prekrásne vianočné piesne: nech teda aj vás, milí Gemerčania teší začiatok jednej z najznámejších: „Čas radosti veselosti nastal požehnaný, keď Spasiteľ, Vykupiteľ narodil sa z Panny,“
Nech je jej obsah i pre vás, statočných, pracovitých, priateľských a dobrých ľudí z krásneho, hoci nateraz ťažko skúšaného Gemera prísľubom nového svetla a lepších čias.
S pozdravom Pokoj vám, všetkým požehnané vianočné sviatky zo srdca vinšuje:
Eva Bombová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a