Prvý z tradičných sprievodov je naplánovaný na sobotu 9. februára v Nižnom Skálniku. Vinšovanie po obci v maskách vyvrcholí "chasnovačkou" a zábavou pri harmonike v kultúrnom dome.
Hodovať sa bude aj na dedinských zabíjačkách o týždeň neskôr (16.2.) v Rimavských Zalužanoch a v poslednú februárovú sobotu (23.2.) v Hrnčiarskej Vsi. Okrem ukážky tradičnej zabíjačky sa môžete tešiť aj na ochutnávku zabíjačkových špecialít.
Tak ako to už býva zvykom, najveselšie budú aj tento rok práve posledné fašiangové dni. V piatok 1. marca sa na tradičný sprievod masiek po obci vydajú v Utekáči.
Pod názvom Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia sa uskutoční fašiangový sprievod v maskách v sobotu 2. marca v Hrnčiarskych Zalužanoch. Tradičnú atmosféru umocnia fašiangové piesne a vinše v podaní FS Hrnčiarka. Podávať sa bude fašiangová kapustnica, herovce, škvarkovníky a punč. V ten istý deň budú vo vtipných maskách zabávať aj členovia FS Kokavan v uliciach Kokavy nad Rimavicou. V Rimavskom Brezove zas tradičný sprievod masiek doplní fašiangová zabíjačka spojená s veselicou a pochovávaním basy Rózy.
Definitívnu bodku za tohtoročnými fašiangami dajú v predvečer (5.3.) Popolcovej stredy v Hnúšti. Na programe bude sprievod v maskách, tanečná zábava a pochovávanie basy.
Tanečné plesy
Plesovú sezónu zaháji v sobotu 12. januára Gemerský ples v Revúcej. Po ňom preberie štafetu v piatok 18. januára Matičný ples a na druhý deň (19.1.) XI. ročník Poľovníckeho plesu, obidva sa uskutočnia v Rimavskej Sobote. O týždeň neskôr (26.1.) bude nasledovať Rómsky ples v Kokave nad Rimavicou.
V znamení tanečnej zábavy sa bude niesť aj nasledujúci mesiac. Jeho prvý deň - piatok 1. februára je už vyhradený pre Ples priateľov športu v Hnúšti.
Piatok 15. februára bude patriť Osvetárskemu plesu v Klenovci, ktorý v sobotu 16. februára vystriedajú Valentínsky ples v Kokave nad Rimavicou, Fašiangový ples v Sušanoch, Poľovnícky ples v Hnúšti a Hasičská plesová zábava v Kružne.
Posledná februárová sobota (23.2.) so sebou prinesie tri plesy, a to Ples rodákov v Utekáči a hasičské plesy v Rimavskom Brezove aj Rimavskej Bani.
Koncert a divadlo
V piatok 18. januára ovládnu Dom kultúry v Rimavskej Sobote najväčšie svetové hity a filmová hudba v netradičnej cimbalovej verzii. Na Novoročnom koncerte sa spoločne s Cimbal Brothers predstaví aj známa speváčka pôsobiaca vo Fragile - Svetlana Rymarenko.
Vo štvrtok 7. februára sa môžete tešiť na efektnú, tematicky vtipnú komédiu Horúca sprcha. V Rimavskej Sobote sa s ňou predstavia herci Divadla Komédie.
Na druhý deň (8.2.) príde na rad ochotnícke divadlo v Revúcej. Divadelný súbor Komédia Rev pozýva na druhú premiéru ich inscenácie s názvom Krutohlav. Komédiou si chcú pripomenúť a uctiť jedného z velikánov mesta Revúca - Gustáva Maurícia Reussa, autora prvej slovenskej sci-fi Hviezdoveda. Ak chcete vedieť, či sa naozaj dá z Revúcej doletieť až na Mesiac, určite si toto predstavenie nenechajte ujsť.
Šport a turistika
V sobotu 12. januára si na podujatí Železný hasič v Kružne zmerajú sily súťažiaci z celého Slovenska. Muži aj ženy si vyskúšajú 7 rôznych prekážok vrátane prenosu figuríny cez tunel či presunu pneumatiky prevracaním.
Počas víkendu 19. a 20. januára sa členovia KST mesta Rimavská Sobota a KST Hnúšťa chystajú na 35. ročník prechodu po „Ceste Márie Széchy“. Viac informácií o termínoch a trasách získate po kliknutí na názvy jednotlivých turistických klubov.
O tri týždne neskôr, v sobotu 9. februára, usporiada obec Muráň a TJ Tatran Muráň 41. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou. Na svoje si prídu nadšenci pešej i lyžiarskej turistiky.
Vo februári sa okrem iného dozvieme aj mená najúspešnejších športovcov a športových kolektívov regiónu Gemer-Malohont za uplynulý rok. V poradí 53. ročník prestížneho podujatia s názvom Športovec roka 2018 sa uskutoční v piatok 22. februára v Hnúšti.
![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
![]() |
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová






































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-