Medzinárodný deň rodiny je novodobý sviatok, ktorý sa oslavuje od konca minulého storočia Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Máj je bohatý na sviatky. Do venca sviatkov sa zaraďuje aj 15. máj. Ten patrí Medzinárodnému dňu rodiny. Je to novodobý sviatok, ktorý sa oslavuje od konca minulého storočia.
Pri slove rodina sa každému vybaví klasické zloženie: otec, matka, dieťa. Môžeme povedať, že je to „zlatý trojuholník“. Zakladateľmi sú otec a matka. Plodom ich lásky – dieťa.
Rodina zohrávala a ešte zohráva dôležitú úlohu. Vychádza z lásky muža a ženy, ktorá vyústila do manželstva. Pribúdaním nových členov sa postupne rozrastá. So vznikom rodiny narastajú nové úlohy pre jej všetkých členov. Mení sa postavenie otca, matky, detí.
Každá rodina chce byť šťastná. Je to dobré, i správne, ale aj náročné. K tomu, aby bola šťastná prispieva svojím dielom každý člen rodiny. Keď je rodina úplná, ekonomicky zabezpečená, zahrnutá láskou, porozumením, pevnou spolupatričnosťou, harmóniou, je to super.
Medzi hlavné úlohy rodiny patrí výchova detí. Tá je náročná, i zodpovedná. Všetko čo urobia rodičia ovplyvňuje deti. Základom je citová výchova. Tu svoju rolu od začiatku zohráva matka, ktorá dáva veľa lásky. Je trpezlivá, obetavá. Miluje svoje deti také, aké sú.
V prvom období matka trávi najviac svojho času s dieťaťom. Kŕmi ho, uspáva, usmieva sa naň, láska ho, prihovára sa a tíši plač. Je mu kedykoľvek k dispozícii. Matka pre dieťa znamená istotu. Je samozrejmé, že vplyv matky zanecháva na dieťati v jeho citovej oblasti celoživotné stopy.
Šťastní sú ľudia, ktorí vyrástli v plnohodnotnej rodine. Neúplné rodiny sú pre deti zvyčajne pohromou. Chýba im otec alebo matka. Chýba im prirodzený vzor a mnoho ďalších vecí, záležitostí, podmienky, ale najmä láska. Z nedostatku potom plynú kopiace sa, ťažko riešiteľné problémy.
Moderná doba priniesla voľné zväzky, bez sobáša, časté rozvody. V nich chýba súhra otca a matky pri výchove detí. Mnohé národné, i medzinárodné autority preto volajú po obnovení tradičného náhľadu na rodinu a úlohu oboch rodičov v nej.
Rozhodnutie založiť si rodinu je však len a len na tej dvojici, ktorá sa rozhodne vstúpiť na „pole neorané“. Dá sa to zvládnuť. Len treba chcieť. Nehľadieť len na seba a svoje potreby. Nie je to jednoduché. Chce to veľa času, odriekania. Vynaložené úsilie sa zúročí v deťoch. Ekonomicky povedané: najlepšia investícia je do detí. Prečo? Lebo oni budú pokračovať v tom, čo sme my začali. Oni sú nielen nositeľmi našich génov, ale aj pokračovateľmi života na tejto planéte. A platí tu ešte jedno: Čím viacej lásky dávame, tým sa nám jej viacej vráti. Láska je radosť, šťastie, hybná sila, ktorá nás ženie dopredu, k novým métam.
Na záver si dovolím všetkým návštevníkom tejto webovej stránky vysloviť želanie: želám Vám, aby ste si založili rodinu o akej snívate. Prajem všetkým, ktorí rodinu už majú, aby boli zdraví, šťastní a žili v blahobyte. Nech Vám nič nechýba. Tešte sa spoločne každý deň. Obohacujte sa navzájom. Radosť nech z Vás žiari a prináša Vám najväčšie uspokojenie, aké je len možné dosiahnuť.
Dr. Jozef Sabo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.