Medzinárodný deň rodiny je novodobý sviatok, ktorý sa oslavuje od konca minulého storočia Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Máj je bohatý na sviatky. Do venca sviatkov sa zaraďuje aj 15. máj. Ten patrí Medzinárodnému dňu rodiny. Je to novodobý sviatok, ktorý sa oslavuje od konca minulého storočia.
Pri slove rodina sa každému vybaví klasické zloženie: otec, matka, dieťa. Môžeme povedať, že je to „zlatý trojuholník“. Zakladateľmi sú otec a matka. Plodom ich lásky – dieťa.
Rodina zohrávala a ešte zohráva dôležitú úlohu. Vychádza z lásky muža a ženy, ktorá vyústila do manželstva. Pribúdaním nových členov sa postupne rozrastá. So vznikom rodiny narastajú nové úlohy pre jej všetkých členov. Mení sa postavenie otca, matky, detí.
Každá rodina chce byť šťastná. Je to dobré, i správne, ale aj náročné. K tomu, aby bola šťastná prispieva svojím dielom každý člen rodiny. Keď je rodina úplná, ekonomicky zabezpečená, zahrnutá láskou, porozumením, pevnou spolupatričnosťou, harmóniou, je to super.
Medzi hlavné úlohy rodiny patrí výchova detí. Tá je náročná, i zodpovedná. Všetko čo urobia rodičia ovplyvňuje deti. Základom je citová výchova. Tu svoju rolu od začiatku zohráva matka, ktorá dáva veľa lásky. Je trpezlivá, obetavá. Miluje svoje deti také, aké sú.
V prvom období matka trávi najviac svojho času s dieťaťom. Kŕmi ho, uspáva, usmieva sa naň, láska ho, prihovára sa a tíši plač. Je mu kedykoľvek k dispozícii. Matka pre dieťa znamená istotu. Je samozrejmé, že vplyv matky zanecháva na dieťati v jeho citovej oblasti celoživotné stopy.
Šťastní sú ľudia, ktorí vyrástli v plnohodnotnej rodine. Neúplné rodiny sú pre deti zvyčajne pohromou. Chýba im otec alebo matka. Chýba im prirodzený vzor a mnoho ďalších vecí, záležitostí, podmienky, ale najmä láska. Z nedostatku potom plynú kopiace sa, ťažko riešiteľné problémy.
Moderná doba priniesla voľné zväzky, bez sobáša, časté rozvody. V nich chýba súhra otca a matky pri výchove detí. Mnohé národné, i medzinárodné autority preto volajú po obnovení tradičného náhľadu na rodinu a úlohu oboch rodičov v nej.
Rozhodnutie založiť si rodinu je však len a len na tej dvojici, ktorá sa rozhodne vstúpiť na „pole neorané“. Dá sa to zvládnuť. Len treba chcieť. Nehľadieť len na seba a svoje potreby. Nie je to jednoduché. Chce to veľa času, odriekania. Vynaložené úsilie sa zúročí v deťoch. Ekonomicky povedané: najlepšia investícia je do detí. Prečo? Lebo oni budú pokračovať v tom, čo sme my začali. Oni sú nielen nositeľmi našich génov, ale aj pokračovateľmi života na tejto planéte. A platí tu ešte jedno: Čím viacej lásky dávame, tým sa nám jej viacej vráti. Láska je radosť, šťastie, hybná sila, ktorá nás ženie dopredu, k novým métam.
Na záver si dovolím všetkým návštevníkom tejto webovej stránky vysloviť želanie: želám Vám, aby ste si založili rodinu o akej snívate. Prajem všetkým, ktorí rodinu už majú, aby boli zdraví, šťastní a žili v blahobyte. Nech Vám nič nechýba. Tešte sa spoločne každý deň. Obohacujte sa navzájom. Radosť nech z Vás žiari a prináša Vám najväčšie uspokojenie, aké je len možné dosiahnuť.
Dr. Jozef Sabo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-