Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pokračuje v šírení a oboznamovaní verejnosti s činnosťami a zvykmi zo života predchádzajúcich generácií. „V stredu 18. novembra 2015 pozývame všetkých záujemcov na stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS). Samotná obec Pača je v našom okrese výnimočná pre svoje nárečie i ďalšie zvláštnosti, ktoré si jej obyvatelia zachovali po svojich predkoch. V cykle U nás taká obyčaj, skupina predstaví obrad tlačenia – nakladania kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine,“ priblížila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.„Kapusta bola v minulosti hlavnou zeleninou, v našej obci mala aj vyhradené miesto – pole – kde sa pestovala. Jedla sa počas celého roka, pripravovali sa z nej rôzne jedlá. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb, plnili sa koláče – kapustníky, konzumovala sa i ako príloha a na jeseň sa nakladala do sudov, aby jej bolo dostatok na celú zimu i jar,“ doplnila Dana Sústriková, vedúca folklórnej skupiny.
O kapuste a jej liečivých účinkoch pri rôznych problémoch sa návštevníci iste dozvedia od tých najpovolanejších, nositeliek tradícií a tiež budú mať príležitosť ochutnať pačanské kapustové špeciality.
Jesenné obdobie bolo v minulosti spojené aj s prípravou na zimu, aby boli rodina a gazdovstvo zabezpečené, mali dostatok potravín na bežné dni i sviatky. Sme radi, že naše folklórne kolektívy spracúvajú aj témy zo všedného života našich predkov, ktoré v súčasnosti sa už nevykonávajú a mladí ľudia ich nepoznajú.
Aby sme mali na porovnanie, ako to bolo s tlačením kapusty u vás, tak nechám pani Danku Sustrikovú dopovedať ešte niekoľko myšlienok, ako to bolo, či hádam ešte aj je.
"Tlačenie-nakladanie kapusty, po našom toptaňa, bola v každej rodine udalosť, na ktorú sa tešili nielen deti, ale aj dospelí. Bola to príležitosť zísť sa s blízkymi, prebrať rodinné veci a blížiacu sa zabíjačku.
Deti sa tešili hlavne na rozprávky – pripovjidky, ale aj na pesničky a v neposlednom rade sa prebrali tiež všetky dedinské novoty – pletky.
Keď boli v rodine iba dcéry, bolo samozrejmosťou, že kapusta sa "toptala" pri mame, aj keď už boli vydaté. Potomok mužského rodu musel s manželkou ku jej rodičom. A keď nebolo v chalupe dievok, museli veru chodiť po susedoch, aby im prišli kapustu natoptať.
A keď bola rodina pokope, aké by to bolo stretnutie bez pohostenia. Dobrý gazdiná si vždy nechala z „kvasnej kapusty“ z ktorej zapravila na posúchy - kapujscaniky a nechala z nej aj na kapustovú polievku, s krúpami a zemiakmi. No a z novej – sladkej kapusty, ktorá sa práve nakladala „udymstovali na cebuľci a napekli bugačiky“.
No a aby sme o jedle iba nehovorili pripravili sme Vám aj „koštolov“ , lebo ako sa hovorí „račej raz koštovati jak storazi viditi“.
M. F.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.