V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tentokrát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.Po úvode, počas ktorého zaviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin skupiny detí do života pastierov, poukázal etnograf múzea Martin Kováč pomocou Power-pointovej prezentácie na typické črty pastierskeho remesla, na ich obyčaje, spôsob odievania, používané nástroje. Následne si deti pozreli film o výrobe pastierskych palíc na Silickej planine (Premietnutie filmu umožnilo Občianske združenie Maskras). Niektoré skupiny detí mali to šťastie osobne sa stretnúť na podujatí s výrobcom pastierskych palíc z filmu, Lajosom Mezeim zo Silickej Brezovej, ktorý sa na aktivitách priamo zúčastnil spolu so svojou manželkou.
Deťom porozprával, ako sa tomuto remeslu vyučil od svojho starého otca. Na nádvorí galérie čakal na účastníkov ďalší majster zo Silickej Brezovej, Gabriel Farkas. Prítomným predviedol ukážku odlievania zvoncov, čo bolo pre všetkých nesmierne zaujímavé a očividne si to vychutnávali. Podujatie pokračovalo v krásne vybavenej pastierskej izbe, kde sa deťom venovali pracovníčky múzea Gabriella Badin, Ingrid Litáková a Alžbeta Pástorová.
Deti si svoje novozískané poznatky preopakovali na interaktívnej výstave pastierskych predmetov (črpáky, pastierske opasky a palice, zvonce, žajtáre, gubu, kabanice a ďalšie), ktorých sa mohli priamo dotknúť, ohmatať ich, cítiť všetky prírodné materiály, z ktorých boli vyrobené, čiže kožu, drevo, vlnu, kov, atď. Zároveň dostali odpoveď na všetky zvedavé otázky. Napokon si posadali okolo veľkého „pastierskeho stola“ a vyrobili si ovečku, či pastierskeho psíka z bielej, alebo čiernej vlny, poskladali Puzzle a urobili odtlačky črpáka a pastierskej palice. Nálada bola taká veselá, že na záver si s Gabrielom Farkasom aj zatancovali slávne gemerské tance. Deti mohli takouto zábavnou formou nahliadnuť do života pastierov, ktorých kultúra sa v našom regióne vyvíjala a zdokonaľovala tisíce rokov a výrazne ovplyvnila kultúru obyvateľstva Gemera. Podľa legendy o vzniku mesta Rožňava a počiatkoch jeho baníctva, môžeme zaň vďačiť práve mladému pastierovi, ktorý prvé hrudky zlata a striebra našiel pod tromi ružami, ktoré sa mu prisnili.
Projekt Živé múzeum finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Gabriella Badin
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.