Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.Fašiangové sprievody a zabíjačky
Sériu fašiangových podujatí odštartuje v sobotu 9. januára novoročná zabíjačka v Rimavskej Bani, na ktorej nebudú chýbať klobásky, hurky, tlačenka, škvarky či pravá zabíjačková kapustnica.
Fašiangovú zabíjačku spojenú s ochutnávkou špecialít pre verejnosť budú mať koncom januára (30.01.) aj v obci Kokava nad Rimavicou, kde sa v tento deň koná aj sprievod fašiangových masiek obcou. Podobne aj v obci Nižný Skálnik, kde po sprievode obcou nasleduje "chasnovačka" v miestnom kultúrnom dome.
V sobotu 6. februára pôjde fašiangový sprievod aj ulicami obce Hrnčiarska Ves. Deň pred Popolcovou stredou (09.02.), ktorou sa začína 40-dňový veľkonočný pôst trvajúci do Veľkého piatku (25.03.), sa bude v Hnúšti konať tradičné pochovávanie basy. Rovnako sa s fašiangami rozlúčia aj v Rimavskom Brezove v sobotu 13. februára.
Plesy a bály
Plesovú sezónu zaháji v sobotu 9. januára Ples utekáčskych rodákov. Po ňom preberie štafetu Osvetársky ples v Klenovci, ktorý sa koná v sobotu 23. januára a o týždeň neskôr (30.01.) Teriakovský bál vo Veľkých Teriakovciach.
Prvú februárovú sobotu (06.02.) pokračuje obdobie zábav Poľovníckym plesom v Hnúšti a Hasičským plesom v Rimavskom Brezove, o týždeň neskôr sa o zábavu postarajú v Kokave nad Rimavicou na Valentínskom plese. Posledným je Ples športovcov a priaznivcov športu v Hnúšti v sobotu 19. februára.
Divadelné predstavenia a koncerty
Zábavu a nezabudnuteľné kultúrne zážitky prinesú plánované divadelné predstavenia v Hnúšti. V nedeľu 17. januára 2016 to bude divadelná hra v podaní Divadelného súboru Daxner z Tisovca pod názvom Sny, túžby a výčitky. Na Valentína (14.02.) bude pódium patriť známym slovenským hercom, ktorí v komédii Aj muži majú svoje dni ponúknu svoj návod na to, ako porozumieť ženám a možno aj odpoveď na otázku, či je vôbec možné bez nich žiť.
Živá hudba, temperamentný spev a humorné slovo budú súčasťou koncertu, ktorý odohrá hudobná skupina Kollárovci v nedeľu 7. februára v Kokave nad Rimavicou.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2016. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.