ktorí sa najviac pričinili svojimi príspevkami o obohatenie stránky Maj Gemer. Aj preto som si ju vybral ako obrázok so šťastným krokom i želaním do roku 2016.
Až teraz sa priznávam, že som si takto chcel uctiť prácu väčšiny tých, ktorí sa na úkor svojho voľna snažili ostatným návštevníkom prispieť k sprostredkovaniu najnovších informácií zo svojho bydliska, či okolia prostredníctvom našej stránky. Pravdou je, že sa to týkalo ešte predchádzajúceho obdobia. Viacerí z nich však neudržali nasadené tempo a na ďalšie príspevky buď pozabudli, alebo z iných dôvodov sa už nedostali k písaniu, či fotografovaniu. Mrzí ma to veľmi, ale rozhodli sa tak dobrovoľne. Chcem však i naďalej aspoň takýmto spôsobom najvernejších povzbudzovať k písaniu rôznych článkov na našu web stránku.
Nebudem spomínať všetkých, ktorí príkladne spolupracovali so stránkou. Patrí im však moje srdečné poďakovanie. Nedá mi však nespomenúť, že na začiatku som mal inú predstavu o fungovaní stránky. Po 10 rokoch musím konštatovať, že začiatočný entuziazmus mnohých sa dosť zmrazil a väčšina sa dnes orientuje na iný spôsob poskytovania či sledovania informácií.
Ľutujem, že v uplynulom roku sa na stránke Maj Gemer prezentovalo málo starostov obcí horného, či stredného Gemera. O primátoroch ani nehovoriac. Z nich sa vlastným príspevkom prejavil iba nový primátor Dobšinej pán Ján Slovák. Príkladná je naša spolupráca s pedagogickým zborom na ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, odkiaľ sa so zaujímavými príspevkami predstavujú nielen učitelia, ale priestor dostávajú už aj žiaci spomínanej školy. Snáď si to povšimnú aj iné školy, a to nielen základné. Zato členovia organizácií JDS horného i stredného hneď od začiatku vzniku berú si za svoje podeliť sa so svojimi úspechmi aj prostredníctvom stránky Maj Gemer. Príkladom idú poprední funkcionári okresných organizácií.
Verím, že viac priestoru zaberú aj iné spoločenské organizácie, kultúrne inštitúcie a folklórne súbory s profesionálnymi pracovníkmi, ako aj športové oddiely, čo by splnilo aj moje predsavzatia ukázať náš Gemer ako región, kde sa vždy niečo pozitívne deje a nezvyšuje sa len nezamestnanosť. Máme pre jeho zvýraznenie rôzne možnosti i prostriedky. Neuspokojme sa len s tým, že pomaly každá obec, škola, či firma má svoju stránku. Dajme o svojej činnosti vedieť i prostredníctvom takých stránok, ako je tá naša – Maj Gemer.
Na prahu nového roku vám všetkým chcem poďakovať za doterajšiu spoluprácu, ktorú si od vás tak vážim. Zaželajme si spoločne do nasledujúceho obdobia najmä pevné zdravie, šťastie a šľachetnosť odovzdať informácie zo svojho okolia tým, ktorí na ne nielen čakajú, ale sú za ich sprostredkovanie aj vďační.
Viacerí priaznivci stránky Maj Gemer sa mi odvďačili vianočnými či novoročnými pozdravmi a blahoželaniami. Zo všetkých, ktoré mi prišli a ešte stále prichádzajú vyberiem aspoň jeden. Veľmi si vážim môjho krajana pána Vojtecha Bradovku z Nadabuly, ktorý aj napriek svojmu vysokému veku mi poslal niekoľko riadkov s krásnymi myšlienkami. O. i. mi napísal:
„Teším sa z toho ako sa tebe darí redigovať MAJ GEMER. Dokonca pozorujem, že čím si starší, tým viacej sa zlepšuje jeho kvalita. Máš dobrých spolupracovníkov.
Prajem Tebe a Tvojim blízkym dobré zdravie a veľa úspechov v propagácii nášho Gemera v Novom roku.
Ondrej Doboš
































Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.