Modrotlač patrí dnes medzi jednu z najzachovalejších a najcennejších techník zdobenia látok. Nie je celkom jasné, či je modrotlač tradičný slovenský spôsob úpravy látky, ale existujú dôkazy z dávnej histórie, že sa u nás vyrábala. Modrotlač prenikla do ľudového odevu, vzory sa v jednotlivých regiónoch líšili a bola to veľmi obľúbená metóda, ktorá žiaľ takmer zanikla. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia začal záujem o modrotlač výrazne klesať, a tak sa Stanislav Trnka, posledný výrobca modrotlače, musel prispôsobiť iným módnym trendom. Nevyšiel mu pokus urobiť z dielne múzeum modrotlače a tak pevne veril, že sa raz výroba modrotlače uplatní v jeho rodine. Uplatnila sa, venuje sa jej jeho vnuk – Peter Trnka v novovybudovanej dielni v Ivanke pri Dunaji.
„Jedinečná príležitosť spoznať modrotlačovú výrobu, ako aj možnosť vyskúšať si ju naživo, ako používať tradičné drevené formy, či následné farbenie za studena v modrom farbive – indigu, to všetko Vám ponúka Dom tradičnej kultúry Gemera a hosť Peter Trnka, významný pokračovateľ tradičnej modrotlačiarenskej výroby na Slovensku,“ približuje zámer workshopu pre dospelých Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Záujemcovia o túto techniku budú mať možnosť vzhliadnuť aj výstavu modrotlače, ktorá bude sprístupnená v Dome tradičnej kultúry Gemera dňa 22. novembra 2017 počas folklórneho večera U nás taká obyčaj.
Mgr. Mária Hlaváčová
Poznámka: 0915 884 135 - Nahlasovanie sa na workshop do 20.11. 2017 (počet záujemcov limitovaný). Účastnícky poplatok: 10,-€
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a