Valaské hody, nazývané mitrovanie, sa viažu k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk spojený s ukončením pastierskej sezóny, kedy sa bačovia a valasi vracali do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syr a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev. Podobne to prebiehalo aj v sobotu 21.10. na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach.
Ukážky prác na salaši
Význam pastierstva a všestranné využitie oviec priblížili návštevníkom ukážky strihania oviec, spracovania ich mlieka v podobe syra, bryndze, pareníc či žinčice, ako aj ukážka spriadania ovčej vlny. V rámci súťaže vo varení baraních špecialít prebiehala ukážka spracovania a neskôr aj ochutnávka jahňacieho mäsa na rôzne spôsoby. Novinkou bola škola varenia v podaní talianskeho kuchára, ktorý pripravoval jahňacie ražniči priamo pred očami divákov. Súčasťou dopoludňajšieho programu bola aj výstava plemenných oviec a kôz či súťaže v pílení dreva a pití žinčice.
Remeselný a farmársky jarmok
S pastierstvom súviseli aj ďalšie remeslá ako napríklad výroba dreveného bačovského riadu, pletenie pastierskych bičov či výroba pastierskych káps. Okrem nich boli na jarmoku zastúpené aj ďalšie remeselné výrobky, včelárske produkty, mliečne i mäsové výrobky.
Pastierstvo v rozprávke
V neďalekom vodnom mlyne sa udomácnila dvojica veselých valachov Maťko a Kubko zo známej slovenskej rozprávky Pásli ovce valasi, ktorú si mohli malí aj veľkí návštevníci pripomenúť formou premietania alebo prostredníctvom výstavy. V nej mohli vidieť predmety súvisiace s pastierstvom tak, ako boli zobrazené v rozprávke i tak, ako vyzerajú v skutočnosti.
Špeciality z baraniny
Na svoje si prišli aj milovníci tradičného i netradičného jedla z baraniny. Porota hodnotila nielen vzhľad, chuť, vôňu a konzistenciu, ale aj servírovanie jedla. Spomedzi šiestich súťažných družstiev cenu kuchára získalo družstvo MIGI TEAM, ktoré pripravilo baraní guľáš s fazuľou v bochníku. Cenu za tradičnú špecialitu získal Mikroregión Rimava a Rimavica za varenú baraninu a cenu za netradičnú špecialitu si odnieslo družstvo ZRPŠ, ktoré pripravilo španielsku paellu.
Okrem toho si mohli návštevníci pochutnať na pečenom baranovi na ražni.
Už je Mitra aj po Mitre...
Takmer na každom kroku bolo možné vidieť a počuť hudbu, tance a piesne valaskej kultúry. Pódium pri Pastierni patrilo v poobedňajších hodinách malým tanečníkom z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, ale aj folklórnym súborom Rimavan z Rimavskej Soboty a Vepor z Klenovca. Pastiersku náladu navodili aj fujaristi a heligonkári z rôznych kútov regiónu Gemer-Malohont, Mužská spevácka skupina Dubina z Rožňavy a Mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, ktorí sa predstavili aj v hlavnom programe. O nezabudnuteľný zážitok sa postaral aj Folklórny súbor Očovan z Očovej. Bodku za programom dali partie bačov a valachov prichádzajúce na pódium, kde sa symbolicky vyúčtovali s majiteľom oviec a fakľovým sprievodom spoločne vyprevadili návštevníkov podujatia.
Celým programom sprevádzal Marián Čupka a jednotlivé časti programu dopĺňal salvami z historických zbraní Hornoliptovský kurucký regiment.
Poďakovanie
Aj napriek nepriazni počasia sa nám vďaka dvom stovkám účinkujúcich a remeselníkov podarilo priblížiť návštevníkom podujatia význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry a zvyky s ním spojené.
O prípravu a priebeh podujatia sa staralo viac ako 30 dobrovoľníkov z rôznych obcí a miest nášho regiónu, ktorým ďakujeme za ich ochotu, čas a pomoc pri zachovávaní tradícií a šírení dobrého mena regiónu.
Organizátormi podujatia boli Miestna akčná skupina MALOHONT, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. Odborným garantom podujatia bola Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a obec Veľké Teriakovce.
Ing. Miroslava Vargová
Fotografie: Peter Poboček
(Zdroj: http://malohont.sk)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a