Pozostalosť Gömöryovcov. 10. február 2011 – 30. apríl 2011. Rod Gömöry bol jednou z popredných gemerských šľachtických rodín 19. storočia, no dnes si na „gemerského Sindbáda“ - Olivéra Gömöryho, a „s hadmi sa rozprávajúcu ženu“ – Margitu Maróthy–Gömöryovú, pamätajú už len najstarší obyvatelia z okolia Širkoviec. Ich rodinné sídlo, kaštieľ v Širkovciach dnes chátra a po jeho niekdajšej sláve už niet ani stopy. Výstava je preto venovaná Olivérovi Gömörymu a jeho manželke, herečke Margite Maróthyovej, ktorí boli poslednými majiteľmi kaštieľa. Cieľom výstavy je tiež sprístupniť verejnosti pozostalosť rodiny Gömöryovcov, ktorá sa počas ich života, ale hlavne po smrti Margity, dostala v roku 1955 do vtedajšieho Gemerského múzea. Ide predovšetkým o také zbierkové predmety, dokumenty a fotografie, ktoré zatiaľ neboli publikované, zverejnené ani inak sprístupnené. Vystavené predmety tvoria súčasť historického, výtvarného, etnologického, biologického a archívneho fondu Gemersko-malohontského múzea, a v takejto ucelenej podobe sú po prvý krát prezentované verejnosti.
SLOVERIGE. 9. december 2010 – 25. február 2011. SLOVERIGE je výstavný projekt, ktorý predstavuje súčasnú slovenskú (SLOVENSKO) a švédsku (SVERIGE) remeselnú výrobu vychádzajúcu z tradičných techník a vzorov, ako aj samotnú tradíciu reprezentovanú múzejnými exponátmi. Výstava je originálna a objavná práve vo svojej konfrontačnej rovine dvoch kultúrne odlišných a predsa blízkych krajín. Presvedčí nás o tom, že aj keď sme každý iní, predsa sme si podobní. Uvidíte starostlivo vybrané diela spĺňajúce vysoké remeselné a estetické kritéria. Leitmotívom projektu SLOVERIGE je rodinka drevených koníkov. Modré a biele švédske koníky bok po boku – každý je iný a predsa sú podobné. Táto rodinka najlepšie vystihuje myšlienku našej spolupráce.
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia... Expozícia bola zrealizovaná v spolupráci Gemersko-malohontského múzea, Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Zväzu protifašistických bojovníkov Slovenska.
Stála vlastivedná expozícia
Stála vlastivedná expozícia poskytuje zaujímavý a komplexný pohľad na bohatstvo a rôznorodosť histórie a prírody regiónu Gemer-Malohont. Prezentované sú v nej napríklad: súbory nálezov z významnej paleontologickej lokality – Kostná dolina pri obci Hajnáčka; zaujímavá kolekcia dermoplastických preparátov živočíchov regiónu; mimoriadne cenné archeologické nálezy z Včeliniec, Kyjatíc, ale i zo samotnej Rimavskej Soboty a iných lokalít; zbierkové predmety dokladajúce hektické udalosti stavovských povstaní, obdobie existencie cechov, ľudové bývanie, ale i rôznosť a zručnosť tradičných remeselníkov - hrnčiarov, voštinárov, kováčov...
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca február, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
{jcomments on}




















Vedenie Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, jedného z najstarších na Slovensku, má trvalý záujem aj o to, aby o jeho činnosti vedelo čo najviac záujemcov. Preto vďaka tejto iniciatíve aj stránka Maj Gemer pravidelne informuje o plánoch jeho činnosti v jednotlivých mesiacoh roka. Aj teraz využilo múzeum moju stránku na to, aby ste o tom vedeli aj vy, ktorí ste pravidelne na tejto stránke a rozhodli ste sa pozrieť si jednotlivé expozície.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.