Výstava Rolanda Neupauera je jeho prvou významnejšou samostatnou prezentáciou, ktorá sa snaží predstaviť tvorbu umelca v tematickej a chronologickej koncepcii. Výstava sa koná v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá sa venuje súčasnému výtvarnému umeniu a súčasne prezentácii tvorby mladých umelcov a umelkýň pochádzajúcich a tvoriacich v regióne Gemer a Malohont. Výstava vznikla zo spolupráce s kurátorkou Angelikou Matuškovou, pôsobiacou v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Je typom výtvarníka, pre ktorého sa maliarske médium stáva najzrozumiteľnejším prostriedkom, pomocou ktorého komunikuje divákovi vlastný názor a nazeranie na svet. Upúšťa od doterajšieho programového štúdia maľby, ako aj od klasických zákonitostí obrazovej kompozície. Jeho predchádzajúci remeselný prístup k maľbe sa pretransformoval do spontánneho a intuitívneho procesu tvorby. Uvoľneným, expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie svojho bezprostredného okolia a vnútorne oslobodený od akýchkoľvek pravidiel necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie. Jeho nesporná maliarska zručnosť dáva týmto kompozíciám vážnosť a pravdivú výpovednú hodnotu. Najčastejšie abstrahuje krajinu a prvky z prírody. Autor pracuje s fenoménom krajiny ako s nosným motívom, pričom jednotlivé jej výseky a časti ďalej posúva, pretvára a nanovo definuje. Technika oleja na plátne mu umožňuje dosiahnuť zamýšľanú atmosféru a hĺbku v obraze. V mnohých kompozíciách sa objavujú kubizujúce formy, ktoré zaujímavým spôsobom budujú obrazový priestor . Veľmi živou a sviežou farebnosťou dosahuje silné pôsobenie na diváka. Jeho maliarsky štýl a prístup je ťažko zaraditeľný. Expresívny a silne sugestívny výraz kompozícií, môže pôsobiť na diváka rušivo, čo aj často je autorovým zámerom. Prvoradá je snaha zanechať dojem, akýkoľvek. U Neupauera je maliarska skúsenosť povýšená nad všetky ostatné skúsenosti a stáva sa istou formou terapie. Zachytáva, premýšľa, analyzuje, vrství a pretvára. Výrazná je procesualita v jeho dielach. Mnohé kompozície vznikli premaľbou iných. V procese premeny, sa často vďaka náhode, objavili nečakané nové významy a odkazy. Niektoré obrazy pretvára opakovane aj dlhší čas, alebo ich úplne zničí. Tento moment je dôležitý z hľadiska vzťahu autora a diela, ktorý je stále živý a aktuálny. V Neupauerovej tvorbe je kladený najväčší dôraz na spontánnosť a samodefinovanie diela, ktoré sa mení v procese autorskej intervencie.
Výstava Ranné tváre sa snaží divákovi komplexne predstaviť osobnosť a tvorbu Rolanda Neupauera. Gro tvoria diela vytvorené za posledné 3 roky, ale pre možnosť sledovania vývinu jeho tvorby tu môžeme nájsť aj školské práce a dokonca jeho prvú olejomaľbu z roku 1994. Zaujímavým motívom v Neupauerovej tvorbe je zachytávanie tzv. „gemerských reálií“ čo sú v jeho prípade známe motívy ako hrad Krásna Hôrka, mauzóleum Andrássyovcov alebo kaštieľ Betliar. Tieto prvky nielen zachytáva, ale v kontexte súčasnej spoločnosti ďalej posúva do nových súvislostí a kriticky hodnotí. Zaujímavé je jeho dielo Vízia o hrade, ktoré vytvoril 2 roky pred požiarom hradu Krásna Hôrka. Obraz zachytáva hrad v expresívnych gestách, ktoré evokujú šľahajúce plamene.
Výstava je v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote nainštalovaná do konca apríla.
Roland Neupauer, 7. 4. 1980 v Rožňave, v súčasnosti žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí
Štúdium:
1994 -1998 ŠÚV Škola úžitkového výtvarníctva Košice, odbor: Propagačná grafika
1998 - 2004 VŠVU Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, odbor: maľba, absolvent slobodných umení
1998 -2001 v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru
2001 - 2004 v ateliéri prof. Jána Bergera
2003 študijný pobyt na škole Sztuk Pienknych v Polskej v Poznani
Výstavy:
1998 MIR 80, Kultúrne centrum Rimavská Sobota
2001 Portréty, Queens kafe, Bratislava
2002 Traja pod kostolom , Svätý Jur
2002 Ateliérová výstava, Kasárne Komárno
2003 Výber prác, Kafe u mňa, Bratislava
2004 Priestory, absolventská výstava, Pálffyho palác Bratislava
2006 Priestory, OKC Rožňava
2010 Kam dovidíš, Galéria GUBA, Bratislava
2010 Výber, Zeminy, Brusceles
2011 Zodiak, Galéria Baníckeho múzea, Rožňava
2011 Kolektívna výstava, Konsisten/z/wei Viedeň
2011 Len tak, kaviareň Leporello, Rožňava
2012 Krajiny, Galéria Abilympiáda, Prešov
2013 Voľný výber obrazov, Dom kultúry, Púchov
2013 Bienále maľby IV.? Rozdiely, ktoré spájajú, kolektívna výstava, Mestská galéria Rimavská Sobota
2013 Revízia, OKC-Divadlo ACTORES, Rožňava
2014 Na Radnici, Galéria mestského úradu, Rožňava
Výtvarné sympóziá
2000 Letavy, Kurinec Rimavská Sobota
2001 A 13, Krnov, Česká republika
2002 EURY ART Danišovce
2003 Plenér, Banská Štiavnica
2005-2006 Mlyn, Rožňava
2006 Festival TEMPUS ART výtvarná sekcia, Rožňava
2006 Symposium INTER ART Aiud Rumunsko
Angelika Matušková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.