Keďže po marci začal Týždeň detskej knihy, pozvali sme si aj deti zo Základnej umeleckej školy, literárno-dramatického odboru, ktoré vystúpili s krátkym programom na tému ako sa správať a mať rád knihu:
"Čítalka"(Monika Nell), ktorá býva v knižnici, každý deň kontroluje a listuje, či sú knihy v poriadku. Raz nájde zlepené stránky zvyškom žuvačky. Rýchlo si zavolá hopsajúcich "Pomkov"( Žofia Bodoková, Katarína Szombathyová, Veronika Fazekašová), ktorí deťom vysvetlia, ako slušní a múdri čitatelia majú s knižkami narábať. Úlohou detí je, aby si zapamätali, že sa stránky listujú iba čistými rukami, že sa nad knihami nesmie jesť, nerobia sa papierové ušká zo stránok a zásadne sa do nich nepíše. Potom spolu "čarujú" a v spoločne v odčarovanom otvorenom kufri si nájdu hračky, ktoré deti vedia správne pomenovať a priradiť im začínajúce písmenká. Deti sú veľmi šikovné a "POMKOVIA s ČÍTALKOU sú spokojní, veď všetci vedia, že v KNIHÁCH JE NIEČO VZÁCNE, niekto v nich býva. Kto? Predsa čarovné, poučné a milé rozprávky,“ prezradila pani učiteľka ZUŠ Monika Kardosová.
Po krátkom programe nasledovalo premietanie dlhoočakávaných rozprávok s Krtkom. Úsmevy, smiech i prekvapené očká nasvedčovali tomu, že KRTKO ostane ešte dlho aktuálny aj pre ďalšie generácie detí.
Putovná výstava v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave bude širokej verejnosti sprístupnená počas otváracích hodín od 3.4.2012 do 25.4.2012. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
FOTOGALÉRIA Z OTVORENIA VÝSTAVY
{jcomments on}
štvrtok, 05 apríl 2012 13:30
Na otvorení výstavy o krtkovi sa zúčastnili deti materských škôl, mamičky i babičky so svojimi ratolesťami Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
V spolupráci s Českým centrom Bratislava v utorok 3.4.2012 sme v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na ul. Lipová č. 3. slávnostne otvorili putovnú výstavu nezabudnuteľnej detskej postavičky – KRTKO. Jej autorom bol známy český animátor a ilustrátor Zdeňek Miler, ktorý žil v rokoch 1921 – 2011. Príbehom s krtkom Miler venoval väčšinu svojej tvorby približne 50 filmov z celkových sedemdesiatich. K tomu doplnil nezameniteľnými ilustráciami vyše štyridsať kníh pre deti.
Na otvorení výstavy sa zúčastnili deti materských škôl, mamičky i babičky so svojimi ratolesťami.
Zverejnené v
Výstavy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.