Na Konskom dvore firmy Gemgal v Brzotíne 11. mája 2013 sa konal Ovčiarsky deň so začiatkom o 10 hodine. Úvod patril ľudovej hudbe Gočovan z Gočova, a potom už oficiálne Ovčiarsky deň otvoril pán Szakal, ktorý privítal hostí a poprial všetkým príjemný deň. Vystúpili mažoretky zo ZŠ v Brzotíne a fujaristi z FS Dubina. Moderátor podujatia pán Štefan Gerža odovzdal potom slovo Ing. Jarmile Dúbravskej – predsedníčke Združenia chovateľov oviec a kôz Slovenska, a Ing. Rusnákovi – predsedovi Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rožňave, ktorí vo svojich príhovoroch pripomenuli význam ovčiarstva na Slovensku. Tak, ako potom spomenul aj pán Gerža, ovca bola domácim zvieraťom už 3000 rokov pred Kristom, teda prv ako pes – priateľ človeka. Okrem toho sú nám všetkým známe slová nielen v porekadlách, prísloviach a piesňach – ovečka „trojaký úžitok“: vlna (plátno, odev), mäso (poživeň) a mlieko (syr, bryndza, žinčica).
Následne návštevníkom riaditeľka GOS v Rožňave Helena Novotná predstavila grófa Tašiho – jazvečíka – potomka to grófskeho jazvečíka rodu Andrássyovcov a predstavila projekt Tašíkovo, zastrešený VÚC Košice, zameraný na poznávanie regiónov Gemera a Abova. K prítomným sa prihovoril aj starosta obce Brzotín pán Gášpár. Program na tribúne gradoval vystúpením súborov Haviarik Rožňava, mužskou speváckou skupinou FS Dubina, DFS Borostyán z Drnavy, rómskymi tancami v podaní žiačok ZŠ Brzotín, FS Gočovan z Gočova, FS Dubina z Rožňavy, FS Búzavirág, FS Borostyán, ktorí prítomných návštevníkov obveseľovali počas celého dňa.
Po celý čas prebiehala súťaž vo varení bryndzových halušiek. Súťažili družstvá z reštaurácie Biely kôň, Gočova, združenia Krasturist a Gočaltova. Nakoľko sme odišli skôr, výsledky súťaže nepoznáme.
V celom areáli spoločnosti Gemgal sa nachádzalo množstvo stánkov s remeselníckymi výrobkami – hrnčiarstvo, tkané koberce, včelí med, hračky z dreva, paličkovaná čipka, maľované obrazy a pod. Taktiež sme navštívili stánok dôchodcov a Čemadoku z Brzotína, ktorí ponúkali vynikajúce domáce koláče, Hrhovčania ponúkali sušené ovocie a taktiež sme zaregistrovali aj firmu PURINA z Jesenského, ktorá ponúkala kŕmne zmesi. Neodmysliteľnou súčasťou bola aj prezentácia poľnohospodárskej techniky od firmy CLAAS, ktorá funguje už od roku 1913.
Ale hlavne čo nás na Ovčiarsky deň lákalo, bola prezentácia Gemerských salašníkov – výroba ovčieho syra a výrobkov z neho. Predstavili sa Poľnohospodárske družstvo Vlachovo, PD Gemerská Poloma, PD Silica, PD Markušovce a pán Zagiba z Pače, ktorí ponúkali svoje výrobky nielen na ochutnávku, ale aj na predaj. Skvele nám chutila žinčica, čerstvý syr a pravá májová bryndza. Sprievodnými akciami na Ovčiarskom dni bola aj súťaž v držaní jedného litra žinčice v črpáku na čas, vypitie jedného litra žinčice na čas, ukážka strihania a dojenia oviec, jazda na koňoch, či prezentácia hrabavej hydiny. Samozrejme k výbornej atmosfére prispel aj vynikajúci baraní guláš, ktorý podávala p. Milka Kalinová.
Všetko som v tej horúčave a množstve ľudí nestihol, ale prežil som fantastickú sobotu, čo sa týka nielen dobrej nálady, ale aj „papkania“ a taktiež aj pochytenia veľmi dôležitých informácií z danej oblasti. Hoci som tam nebol až do konca, prinášam vám niekoľko záberov vo fotogalérii. Vyslovujem veľkú vďaku organizátorom, účinkujúcim a všetkým, ktorí sa podieľali na tejto prezentácii. Tento článok si dovolím zakončiť svojou myšlienkou: „Bodaj by sa Slovensko vrátilo k ovčiarstvu, tak ako to bolo v minulosti“.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.