Rusnákovi – predsedovi Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rožňave, ktorí vo svojich príhovoroch pripomenuli význam ovčiarstva na Slovensku. Tak, ako potom spomenul aj pán Gerža, ovca bola domácim zvieraťom už 3000 rokov pred Kristom, teda prv ako pes – priateľ človeka. Okrem toho sú nám všetkým známe slová nielen v porekadlách, prísloviach a piesňach – ovečka „trojaký úžitok“: vlna (plátno, odev), mäso (poživeň) a mlieko (syr, bryndza, žinčica).
Následne návštevníkom riaditeľka GOS v Rožňave Helena Novotná predstavila grófa Tašiho – jazvečíka – potomka to grófskeho jazvečíka rodu Andrássyovcov a predstavila projekt Tašíkovo, zastrešený VÚC Košice, zameraný na poznávanie regiónov Gemera a Abova. K prítomným sa prihovoril aj starosta obce Brzotín pán Gášpár. Program na tribúne gradoval vystúpením súborov Haviarik Rožňava, mužskou speváckou skupinou FS Dubina, DFS Borostyán z Drnavy, rómskymi tancami v podaní žiačok ZŠ Brzotín, FS Gočovan z Gočova, FS Dubina z Rožňavy, FS Búzavirág, FS Borostyán, ktorí prítomných návštevníkov obveseľovali počas celého dňa.
Po celý čas prebiehala súťaž vo varení bryndzových halušiek. Súťažili družstvá z reštaurácie Biely kôň, Gočova, združenia Krasturist a Gočaltova. Nakoľko sme odišli skôr, výsledky súťaže nepoznáme.
V celom areáli spoločnosti Gemgal sa nachádzalo množstvo stánkov s remeselníckymi výrobkami – hrnčiarstvo, tkané koberce, včelí med, hračky z dreva, paličkovaná čipka, maľované obrazy a pod. Taktiež sme navštívili stánok dôchodcov a Čemadoku z Brzotína, ktorí ponúkali vynikajúce domáce koláče, Hrhovčania ponúkali sušené ovocie a taktiež sme zaregistrovali aj firmu PURINA z Jesenského, ktorá ponúkala kŕmne zmesi. Neodmysliteľnou súčasťou bola aj prezentácia poľnohospodárskej techniky od firmy CLAAS, ktorá funguje už od roku 1913.
Ale hlavne čo nás na Ovčiarsky deň lákalo, bola prezentácia Gemerských salašníkov – výroba ovčieho syra a výrobkov z neho. Predstavili sa Poľnohospodárske družstvo Vlachovo, PD Gemerská Poloma, PD Silica, PD Markušovce a pán Zagiba z Pače, ktorí ponúkali svoje výrobky nielen na ochutnávku, ale aj na predaj. Skvele nám chutila žinčica, čerstvý syr a pravá májová bryndza. Sprievodnými akciami na Ovčiarskom dni bola aj súťaž v držaní jedného litra žinčice v črpáku na čas, vypitie jedného litra žinčice na čas, ukážka strihania a dojenia oviec, jazda na koňoch, či prezentácia hrabavej hydiny. Samozrejme k výbornej atmosfére prispel aj vynikajúci baraní guláš, ktorý podávala p. Milka Kalinová.
Všetko som v tej horúčave a množstve ľudí nestihol, ale prežil som fantastickú sobotu, čo sa týka nielen dobrej nálady, ale aj „papkania“ a taktiež aj pochytenia veľmi dôležitých informácií z danej oblasti. Hoci som tam nebol až do konca, prinášam vám niekoľko záberov vo fotogalérii. Vyslovujem veľkú vďaku organizátorom, účinkujúcim a všetkým, ktorí sa podieľali na tejto prezentácii. Tento článok si dovolím zakončiť svojou myšlienkou: „Bodaj by sa Slovensko vrátilo k ovčiarstvu, tak ako to bolo v minulosti“.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}
































Na Konskom dvore firmy Gemgal v Brzotíne 11. mája 2013 sa konal Ovčiarsky deň so začiatkom o 10 hodine. Úvod patril ľudovej hudbe Gočovan z Gočova, a potom už oficiálne Ovčiarsky deň otvoril pán Szakal, ktorý privítal hostí a poprial všetkým príjemný deň. Vystúpili mažoretky zo ZŠ v Brzotíne a fujaristi z FS Dubina. Moderátor podujatia pán Štefan Gerža odovzdal potom slovo Ing. Jarmile Dúbravskej – predsedníčke Združenia chovateľov oviec a kôz Slovenska, a Ing.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-