je súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác. Je určená pre všetky deti bez rozdielu etnickej príslušnosti a jej cieľom je prehĺbiť u detí záujem o kultúru Rómov. Námetom kresieb je rómska kultúra - život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach.
Tento rok sa do súťaže zapojilo 16 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 140 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií - I. kategória (1.- 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce hodnotila odborná porota zložená z pracovníkov Gemersko-malohontského múzea a Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote. Porota udelila v každej kategórii prvé, druhé a tretie miesto a čestné uznania. Za kreatívne spracovanie a poňatie súťažnej témy porota udelila špeciálnu cenu kolektívu 3. B triedy zo Základnej školy v Gemerskej Vsi, ktorí výkresy pospájali do leporela. Pri tvorbe prác boli použité rôzne výtvarné techniky - maľba, kresba, vyškrabovaná technika, koláž, kombinovaná technika.
Otvorenie výstavy sa uskutoční 13. júna 2013 (t.j. štvrtok) o 13:00 hod. Počas vernisáže budú odovzdané diplomy a ocenenia žiakom výherných prác.
V ý h e r c o v i a :
Kategória I. (1.- 4. ročník):
1. miesto: Viera Čunková, 4. ročník, ZŠ s MŠ Uhorské
2. miesto: Tamás Balog, 3. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
3. miesto: Olina Grlačková, 3. ročník, ZŠ Nábrežie Rimavy Hnúšťa
Čestné uznanie: Nina Kminiaková, 3. ročník, ZŠ Málinec
Lenka Šulajová, 1. ročník, ZŠ s MŠ Uhorské
Dušan Čunka, 2. ročník, ZŠ s MŠ Uhorské
Judit Balogová, 3. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
Uznanie za kreatívnosť: III. B. trieda, ZŠ s MŠ Gemerská Ves
Kategória II. (5. - 9. ročník):
1. miesto: Soňa Ňuňuková, 7. ročník, ZŠ s MŠ Kokava nad Rimavicou
2. miesto: Patrícia Kuruová, 16 rokov, špeciálna trieda, ZŠ s MŠ Jelšava
3. miesto: Jessica Jonásová, 7. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
Čestné uznanie: Valéria Bálintová, 7. ročník, ZŠ Mihálya Tompu Rimavská Sobota
Ján Milo, 6. ročník, ZŠ Sirk
Renáta Michalová, 12 rokov, špeciálna trieda, ZŠ s MŠ Cinobaňa
{jcomments on}
































Od roku 1996 sa Gemersko-malohontské múzeum špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Gemer-Malohont. V rámci svojej špecializácie dopĺňa zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, vykonáva výskumy a organizuje semináre a výstavy.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.