A. KNIHY
A1. Knihy o Slovensku
1. Vydavateľstvo Simplicissimus, s.r.o, Slovensko – ilustrovaná encyklopédia pamiatok, architektúry, výtvarného umenia a pamätihodností
2. Spolok sv. Vojtecha – VOJTECH, s.r.o., Duchovné Slovensko
A2. Knihy o kraji a regióne
1. Vydavateľstvo Magma, Kysuce
2. Prešovský samosprávny kraj, Vitajte v Prešovskom kraji
3. Výtvarná agentúra A1, Rozprávkový svet ilustrácií Mariána Čapku
Mimoriadne ocenenie za reprezentatívny súbor kníh udelila porota titulu Štyri svedectvá o histórii Trenčianskeho regiónu, Trenčianskemu samosprávnemu kraju
A3. Knihy o mestách
1. Mesto Trnava, Dejiny Trnavy zv.1.
2. Mesto Levice, Monografia mesta Levice
3. Mesto Dubnica nad Váhom, Dubnica nad Váhom
Mimoriadne ocenenie za obrazovú časť udelila porota mestu Sabinov za knihu Sabinov - mesto v premenách času. Mimoriadne ocenenie za výchovno poznávací prínos publikácie pre mladého čitateľa bolo udelené agentúre Enterprise, spol. s.r.o., za dielo Moja Banská Bystrica
A4. Knihy o obciach
1. Krajská knižnica v Žiline, Trnové - monografia obce
2. Obec Drahovce, Drahovce… dejiny obce
3. Centrum pre rozvoj cestovného ruchu, Sásová a Rudlová – monografia obcí
B. Propagačné materiály
B2. Propagačné materiály o kraji a regióne
1. Trenčiansky samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj
2. Prešovský samosprávny kraj, Zaujímavosti v Prešovskom kraji (séria propagačných brožúr)
3. Prešovský samosprávny kraj, Jar a leto, jeseň a zima v Prešovskom kraji
B3. Propagačné materiály o mestách
1. Kultúrne a informačné centrum mesta Kremnica, Bedeker - Kremnica a okolie
2. Mesto Turzovka, Turzovka - mesto rekordov
3. Mesto Pezinok, Kalendár podujatí 2011
B4. Propagačné materiály o obciach
1. Mestská časť Košice – Kavečany, Kavečany - obrazový sprievodca
Tatiana Bachňáková
































V čase od 31.mája do 17.júna 2011 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave je sprístupnená výstava "Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku za rok 2010", ktorú si v čase výpožičných hodín pre verejnosť môžete pozrieť bezplatne. Hlavným organizátorom súťaže a výstavy je Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov a je to už 4. ročník. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa i tento rok podujala dať do povedomia knihy a materiály, ktoré boli vybraté odborníkmi ako najlepšie. Do súťaže sa mohli prihlásiť obrazové (fotografické) a obrazovo-textové knihy, brožúry, prospekty, skladačky, leporelá, pexesá, plagáty,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.