(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – „Najkrajšie české a slovenské detské knihy“ je názov putovnej výstavy kníh, ktorú 5. októbra 2012 slávnostne otvorili v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave za prítomnosti zastupujúceho primátora Pavla Burdigu, vedúcej odboru školstva, mládeže, športu a zboru pre občianske záležitosti Janky Mičudovej a poslancov MÚ Karola Kováča a Romana Ocelníka. Jedinečnú výstavu, ktorá prezentuje 100 slovenských a 100 českých ocenených kníh pre deti a mládež za posledných desať rokov, pripravili spoločne BIBIANA - Medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave a Památník národního písemníctví v Prahe. Od roku 2011 začala putovať po českých mestách a v roku 2012 na Slovensku.
Rozdelením Československa sa väzby medzi inštitúciami starajúce sa o národnú literatúru neprerušili, ale naopak, medzi nimi funguje úzka spolupráca. „Máme spoločnú minulosť, európsku prítomnosť a naše jazyky sú blízke. To sú dôvody, aby sme sa zaujímali o literatúru susedov,“ povedal Vladimír Uhlík z PNP Praha.
Čítanie je prostriedok i nástroj ľudskej kultúry. Deti svojou fantáziou a vynaliezavosťou prostredníctvom kníh majú možnosť otvárať pomyslené dvere sebe i dospelým do sveta dobra i zla.
Dostať individuálne deti do knižnice v čase rôznych médií, internetu, množstva informácií je takmer nemožné. V spolupráci s materskými, základnými i strednými školami sa snažia pracovníci knižníc dostať do povedomia hodnoty písaného slova. Čítanie je zručnosť, ktorú dieťa nevyhnutne potrebuje pre svoj ďalší úspešný život.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa touto výstavou pripája k propagácii čítania, formovaniu osobnosti prostredníctvom rozprávok, a v neposlednom rade nenásilnou formou vypestovať lásku ku knihám, k umeleckému textu, ilustráciám. Táto jedinečná výstava je pripravená tak, aby si každý návštevník mohol kníh dotknúť a zalistovať v nich. Je to priorita tohto projektu. 5. októbra 2012 sa vernisáže zúčastnili deti MŠ ul. Štítnickej a žiaci ZŠ ul. Zlatej v sprievode pani učiteliek.
Širokej verejnosti je k dispozícii počas výpožičných hodín knižnice do 4.novembra 2012. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
FOTOREPORTÁŽ Z VERNISÁŽE
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.