Špirhač, gacek, trúlelek je názov výstavy o živote netopierov na Slovensku
Napísal(a) Mgr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, zariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja, sprístupní dňa 11. mája 2010 o 15.00 hod. vo svojich priestoroch prevzatú výstavu pod názvom Špirhač, gacek, trúlelek (zo života netopierov). Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov na Slovensku. Pod týmto zaujímavým názvom sa predstavuje návštevníkom výstava zameraná na problematiku výskytu a ochrany výnimočných, vzácnych a celoeurópsky chránených živočíchov, netopierov, na Slovensku. Pozostáva z 11 panelov a preparátov jednotlivých druhov netopierov, prostredníctvom ktorých podáva Netopiere sú jedinečné živočíchy. Sú to jediné cicavce, ktoré sú schopné aktívneho letu, ktorý im umožňujú hlavne predné končatiny, z ktorých sa vyvinuli lietacie ústroje, ale tiež aj stavba celého tela. Naše druhy netopierov sa živia hmyzom. Sú aktívne v noci a za súmraku a orientujú sa echolokáciou (orientácia niektorých živočíchov v priestore vysielaním a registráciou spätne odrazeného ultrazvuku), samičky rodia raz ročne jedno mláďa. V zime spia zimným spánkom. Môžu sa dožiť až 30 rokov. Obývajú rôzne druhy skrýš. Niektoré žijú celoročne v stromových dutinách, iné obývajú napríklad podkrovné priestory a škáry budov. Väčšina druhov zimuje v podzemných priestoroch, napríklad v jaskyniach, opustených banských štôlňach či v nerušených pivničných priestoroch. Na Slovensku žije 28 druhov netopierov, všetky druhy sú chránené zákonom. Sú rozdelené do dvoch čeľadí – podkovárovité a netopierovité. Podkovárovité, alebo aj podkováre, majú na nose blanité výrastky, ktoré slúžia na nasmerovanie ultrazvukových vĺn. <br>Majú krátke a široké krídla, ktoré im umožňujú lietať pomaly a nízko. Pri zimovaní a odpočinku si telo balia do lietacej blany. Príslušníci ďalšej čeľade, netopierovité, nemajú na nose výrastky a pri odpočinku sa do lietacích blán nebalia. Majú dlhšie krídla, preto lietajú rýchlejšie ako podkováre. V súčasnosti sú netopiere ohrozované najmä nedostatkom priestorov na odpočinok, na rozmnožovanie a zimovanie, rozličnými ochoreniami, ale aj nedostatkom potravy spôsobeným jarným vypaľovaním trávy.
8. máj 2010
Mgr. Monika Gálffyová
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.